Prečo už Slovensko nemôže schváliť Istanbulský dohovor?

Situácia spred roka

Bolo to takmer pred rokom, kedy parlament SR odmietol ratifikovať Istanbulský dohovor. Keďže nastala takáto situácia, k prezidentke sa už nemal vôbec dostať. Po právnej stránke sa malo postupovať nasledovne – oznámiť Rade Európy, že ratifikačný proces bol ukončený negatívne, čo teda znamená, že podpis slovenského zástupcu z roku 2011 bol od tejto chvíle nulitný, teda neplatný.

"Na Slovensku sa však v tejto veci postupuje inak. Bol sem navyše ešte zatiahnutý aj Ústavný súd SR, ktorý s celou vecou nemá nič spoločné. Ani mechanizmus, ktorý by sa mal touto vecou zaoberať," tvrdí Harabin.

Dokument sa k prezidentke ani nemal dostať

Podľa neho nie je dôvod, aby sa traja najvyšší ústavní činitelia (prezidentka SR, predseda vlády SR a predseda NRSR) stretávali v otázke Istanbulského dohovoru, keď parlament nedal súhlas na jeho ratifikáciu. "Istanbulský dohovor je medzinárodná zmluva prezidentského charakteru. To znamená, že na jej pozitívnu ratifikáciu je potrebný súhlas dvoch mocí – zákonodarnej reprezentovanej parlamentom a výkonnej, ktorú na Slovensku reprezentuje prezidentka," ozrejmuje volebný líder strany Vlasť. Opakujeme však, že v prípade Slovenska, kedy parlament súhlas na podpis nedal, nebol dôvod, aby sa dokument následne ocitol až pri prezidentke Čaputovej.

Ako malo Slovensko postupovať?

Štefan Harabin vysvetľuje ďalej právny postup, na základe ktorého mala postupovať aj Slovenská republika. Oznámiť to mal v prvom rade minister spravodlivosti SR, no nespravil tak. Premiér Pellegrini bol povinný oznámiť generálnemu tajomníkovi Rade Európy, že SR ukončila ratifikačný proces negatívne. On to však neoznámil, ale vypovedal tento dohovor. "Tým, že nedal parlament SR súhlas, stratil podpis Žitňanskej z roku 2011 právnu účinnosť," vysvetľuje Harabin. 

Res iudicata

Po voľbách do NRSR, ktoré sa uskutočnia 29. februára, sa právna podstata okolo rozhodnutia parlamentu nezmení. Podľa bývalého sudcu Najvyššieho súdu SR sa už ratifikačný proces nemôže obnoviť, pretože ten už ratifikovateľný nie je. "Keď raz parlament nedal súhlas, jeho rozhodnutie je právne záväzné, nezmeniteľné, nezrušiteľné a vykonateľné. Tu platí takisto res iudicata – vec už rozhodnutá. Keď najvyšší súd rozhodne právoplatne, tak nemôže o rok v tej istej veci znovu rozhodovať“.

Cez Ústavný súd SR to nepôjde 

Vyplýva z toho nasledovné. Pokiaľ by aj prezidentka SR súhlasila s Istanbulským dohovorom, nebolo by to nič platné. Zmluva sa po neodsúhlasení NRSR mala vrátiť do vlády. "Najvyšší ústavní činitelia pritom rozprávajú o tom, že je to možné oživiť cez rozhodovací proces Ústavného súdu, pritom procesný nastroj, ako to dostať na Ústavný súd, tu neexistuje," dodáva volebný líder Vlasti.