Pred 60 rokmi sa v rádiách ozvalo prvýkrát zapípanie Sputnika 1

Prvá umelá družica Zeme bola vypustená na obežnú dráhu 4. októbra 1957 presne o 19.28.34 h z kazašského kozmodrómu Bajkonur. Sputnik 1 (označený PS-1) vyniesla na obežnú dráhu nosná raketa R-7.

Družicu skonštruoval koncom 50. rokov 20. storočia Sergej Koroľov v ZSSR. Sputnik 1 obsahoval zariadenie, ktoré od 4. októbra do 25. októbra 1957 vysielalo na frekvenciách 20,005 a 40,002 MHz pípavý signál. Družica s priemerom 58 cm a hmotnosťou približne 84 kg začala novú éru vedecko-technických výdobytkov, medzi ktoré patrí napríklad satelitná komunikácia.

V rámci svojej misie Sputnik 1, ktorý zo Zeme riadil Sergej Koroľov, pomocou svojich troch antén prenášal informácie o hrúbke či teplote atmosféry na pozemskú stanicu. Okolo Zeme sa toto vesmírne zariadenie pohybovalo rýchlosťou 8.000 m/s a planétu obiehalo vo výške 939 kilometrov, až kým sa nevybili batérie. Následne zhorelo v zemskej atmosfére 4. januára 1958.

Prvý tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov si uvedomil propagandistickú hodnotu vesmíru a rozhodol o tom, že 3. novembra 1957 vypustili Sputnik 2, čím krajina oslávila 40. výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Družica už vážila 500 kilogramov a na jej palube bola posádka - sučka menom Lajka.

Na začiatku roku 1958 aj USA vyslali na obežnú dráhu družicu, Explorer 1 (oficiálne Satellite 1958 Alpha). Štart sa uskutočnil 31. januára 1958 zo štartovacieho komplexu LC-26A Cape Canaveral Air Force Station na Floride.

Po 60 rokoch od štartu Sputnika 1 krúžia okolo Zeme stovky družíc a satelitov vo výškach 80 km až 36-tisíc km. Poskytujú meteorologické údaje pre predpoveď počasia, zaznamenávajú zmeny na planéte, akými sú vulkanické erupcie, hurikány či ničenie dažďových pralesov. Merajú aj rozpúšťanie polárnych ľadovcov v súvislosti s klimatickými zmenami.

Slovenská republika sa v roku 2017 stala 78. krajinou, ktorá vlastnými silami postavila a vyslala do vesmíru vlastnú družicu. Prvú slovenskú družicu skCUBE vyniesla do kozmu indická raketa PSLV-C38 23. júna 2017. V súčasnosti sa pri letoch do vesmíru používajú najmodernejšie zariadenia a špičkové technológie.

Dvojica ruských kozmonautov na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) vypustila 17. augusta 2017 do vesmíru päť nanodružíc, z ktorých jedna bola takmer celá vyrobená pomocou 3-D tlačiarne a je prvou svojho druhu na svete. Účel experimentu spočíval v tom, aby odborníci zistili, či súčasti družice vyrobené 3-D tlačiarňou vydržia vo vesmírnom prostredí. Jednu z družíc vyrobili na počesť Sputnika 1, ktorý vyslal do vesmíru bývalý Sovietsky zväz práve 4. októbra 1957. Ďalšia družica vzdáva hold zakladateľovi ruskej raketovej techniky Konstantinovi Ciolkovskému.