Admirál Rob Bauer, odchádzajúci šéf vojenského výboru NATO, v rozhovore na Pražskom obrannom summite uviedol, že keby Rusko nemalo jadrové zbrane, jednotky aliancie by už bojovali proti ruským silám na Ukrajine. Podľa Bauera je rozdiel medzi bojom v Afganistane a proti jadrovým silám Ruska zásadný, pričom NATO sa vyhýba nasadeniu svojich vojakov, aj keď Ukrajina žiada len vojenskú pomoc.
Ak by Moskva nemala jadrové zbrane, jednotky NATO by na Ukrajine bojovali proti ruským silám, uviedol šéf vojenského výboru aliancie. "Som si absolútne istý, že keby Rusi nemali jadrové zbrane, boli by sme na Ukrajine a vykopávali ich," povedal admirál Rob Bauer, odchádzajúci šéf Vojenského výboru NATO, počas nedeľňajšieho vystúpenia na Pražskom obrannom summite IISS v Českej republike.
Rusko má najväčšie zásoby jadrových zbraní na svete, tesne za ním nasleduje jadrový arzenál USA. Moskva a Washington spolu kontrolujú približne 90 % jadrových zbraní na celom svete.
Bauer dostal počas diskusie organizovanej Medzinárodným inštitútom pre strategické štúdie otázku, či nastal čas na rozšírenie pomoci Ukrajine, pričom narážal na fyzickú prítomnosť konkrétnych západných spojeneckých síl. "Afganistan. To nie je to isté ako bojovať proti Rusom na Ukrajine. Taliban nemal jadrové zbrane. Rusi áno. A opäť, netvrdím, že je to nemožné. Ako aliancia podstupujeme riziko a je to politická diskusia (...): podstúpiť toto riziko," povedal Bauer.
Holandský dôstojník pokračoval slovami, že teraz, keď Ukrajina dostala takmer celú škálu zbraní až po stíhačky F-16, je logické sa pýtať, prečo rozhodnutie trvalo tak dlho, ale na začiatku lídri naozaj váhali, kde sú "červené čiary" Kremľa.
"Vždy je jednoduché pozrieť sa späť a povedať, že [strach] bol hlúpy, ale ak musíte prevziať zodpovednosť za toto riziko, potom je to iná diskusia... Som si absolútne istý, že ak by Rusko nemalo jadrové zbrane, boli by sme na Ukrajine a vykopávali ich. Ale oni majú jadrové zbrane. Nie je to to isté ako v Afganistane," dodal.
Významní ruskí predstavitelia, ako napríklad bývalý prezident Dmitrij Medvedev, ktorý zostal jastrabím hlasom na politickej scéne Kremľa, ako aj komentátori ruskej štátnej televízie, často spomínajú perspektívu jadrovej vojny. Niektorí moderátori a hostia štátnych médií navrhovali, aby Moskva podnikla jadrové údery na krajiny, ako sú USA a Veľká Británia, ktoré podporujú vojnové úsilie Kyjeva.
Putin v marci tohto roku vyhlásil, že Rusko je vojensky vybavené a "pripravené" na jadrovú vojnu. Generálny tajomník OSN António Guterres v septembri 2022 povedal, že myšlienka jadrovej vojny bola "kedysi nemysliteľná", ale teraz je "predmetom diskusie". "To je samo osebe úplne neprijateľné," povedal Guterres.
V rámci NATO majú jadrové zbrane USA, Spojené kráľovstvo a Francúzsko, ale na niekoľkých ďalších európskych základniach sa nachádzajú aj americké taktické jadrové zbrane.
Jednotky NATO, ktoré sa zaviazali bojovať v mene Ukrajiny, z veľkej časti zmizli zo stola, hoci zahraniční bojovníci vstúpili do ukrajinskej armády ako dobrovoľníci.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo februári odmietol vylúčiť vyslanie západných vojakov. Ostatné krajiny NATO tieto vyjadrenia rýchlo bagatelizovali a vtedajší generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg povedal, že neuvažuje o vyslaní vojakov na bojisko. Americký prezident Joe Biden neustále tvrdil, že na Ukrajine nebudú rozmiestnení žiadne americké jednotky.
NATO síce podporuje Ukrajinu, no odmieta nasadiť svoje pozemné jednotky do konfliktu, pričom Kyjev žiada len o vojenskú pomoc, nie vojakov. Aliancia zdôrazňuje, že bojovať proti Rusku je oveľa rizikovejšie než v Afganistane, pretože Moskva disponuje jadrovými zbraňami.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies