Vraj mal chudú a vysokú postavu a neuveriteľne smutné oči. Priateľov nenachádzal, ženy ho obchádzali, ani ako žiak ktovieako nevynikol. Nikdy neovládal pravopis a patril k obdivovateľom Shakespeara. Áno, aj taký bol Hans Christian Andersen - ten, ktorý opantal svet vďaka Škaredému káčatku, Princeznej, čo spala na hrášku, Snehovej kráľovnej či tragickému, ale nenapodobiteľnému Dievčatku so zápalkami.
Najslávnejší pisateľ rozprávok sa narodil do mimoriadne chudobných pomerov, otec pracoval ako obuvník a miestnosť, ktorá slúžila ako dielňa, musela rodine vystačiť na bývanie. Biedu mu nevynahradilo ani šťastie, rodičia si spolu vôbec nerozumeli, a preto dôverné prostredie neposkytovalo takmer nijakú ochranu pred drsným vonkajším svetom. Za manželské problémy mohol azda priveľký vekový rozdiel (Andersenov otec sa oženil ako dvadsaťdvaročný s o šesnásť rokov staršou ženou). Tá mala za sebou pravdepodobne viacero všelijakých vzťahov, muž ju vyženil aj s malou nevlastnou dcérou. Andersen a sestra, hoc mali spoločného iba otca, spolu nijakú reč nenachádzali, v dospelosti sa jej dokonca stránil, pretože sa dala na prostitúciu. Napriek úskaliam a jeho rojčivej povahe, ktorá ho viedla od čias kolísky, s láskou spomínal na vzácne okamihy strávené s otcom. Práve tie, domnievam sa, neskôr podfarbili jeho spisovateľské umenie (otec mu čítal rozprávky, vyrábal hračky a kreslil obrázky).
Druhá svadba
Jeho otec sa dal zverbovať do vojny, po návrate ťažko ochorel a zomrel. Tam sa skončila ako-tak sladká pieseň detstva. Matka sa znovu vydala za oveľa mladšieho muža, ktorý Andersena okato nenávidel, a akoby toho nebolo veľa, zo ženy sa postupne rozvinula alkoholička.
Zmarené nádeje
Hans mal svoj malý sen o sláve, pre neho bola neodmysliteľne spojená so sálou divadla. Matka však nesúhlasila a synovi urputne vymýšľala pragmatickejšie povolania. Ustúpila až vtedy, keď jej jedna veštkyňa predpovedala, že bude natoľko slávny, že sa na jeho počesť vysvieti celé-celučičké mesto. Chudáčisko Andersen ale prekonal obrovitánske sklamanie, pretože napokon jeho divadelnú tvorbu v Kodani odmietli. Aspoňže našiel dobrodinca, ktorý sa ujal jeho budúceho štúdia a zariadil mu i kráľovské štipendium na gymnáziu. Školský čas mu ale chutil horkasto, riaditeľ, u ktorého aj býval, sa pokúšal otočiť jeho osobnosť z jemnocitnej na drsnú.
Nie vždy to bola rozprávka
Pisateľskú kariéru síce započal básňami, ale preslávil sa nádhernosmutnými rozprávkami. Prvý taký rozprávkový príbeh napísal ako tridsaťročný a posledný tri roky pred upadnutím do večného spánku. Spočiatku sa objavili vydané v lacnom zošite, Andersen ich potom čitateľom prinášal v zázračnom období Vianoc.
Láska mu nebola súdená
Niekoľkokrát sa Andersen hlboko zamiloval, avšak objekty jeho náklonnosti ho z takého či onakého dôvodu odmietli. Nenaplnené city potom premietal do rozprávok. Za zmienku zaiste stojí jeho prvá láska, bola ňou Riborg Voigtová. Vyjadril sa o nej ako o krásnej dievčine so zbožnou tvárou dieťaťa a s múdrymi očami. Riborg ale už bola tajne zasnúbená s bohatým kupcom, čo jej neumožnilo vstúpiť s Andersenom do vzťahu. Povráva sa však, že pri smrti mal na krku zavesené kožené puzdro a v ňom uskladnené listy od jeho Riborg, naveky nenaplnenej lásky.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies