Prezidentské voľby 2019: Eduard Chmelár

Doc. Mgr. Eduard Chmelár, PhD.( 21. august 1971, Modra) je slovenský historik, politický a mediálny analytik, vysokoškolský učiteľ, publicista a mierový aktivista. Rektor Akadémie médií, vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave.

Jeho detstvo sa spája s Pezinkom, kam chodil na základnú školu i gymnázium a žil tu do roku 1996. Študoval žurnalistiku na FFUK v Bratislave a interkultúrne vzťahy na University of Warwick v Spojenom kráľovstve. Počas nežnej revolúcie v roku 1989 bol predstaviteľom VPN v Pezinku. Pracoval ako novinár, dostal niekoľko cien za žurnalistickú tvorbu, založil a viedol spoločensko-politický týždenník Slovo. Viedol celý rad občianskych kampaní, väčšinou mierových, ako napríklad úspešnú kampaň v roku 2001 za zrušenie základnej vojenskej služby alebo 15. februára 2003 najväčšiu protivojnovú demonštráciu v dejinách Slovenska - pochod proti vojne v Iraku, na ktorom sa zúčastnilo vyše 2000 ľudí. Je koordinátorom Iniciatívy za Občiansku ústavu. Od roku 2005 pôsobí ako docent v odbore slovenské dejiny. Bol vedúcim Ústavu politických vied Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a prednášal na Katedre žurnalistiky FF UKF v Nitre. V rokoch 2012 - 2016 bol rektorom Akadémie médií, vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave.

Vo svojom vedeckom záujme sa sústreďuje na dejiny, médiá a globalizáciu. Je autorom námetu a scenára cyklu historických dokumentov Magická osmička (STV, 2008) a autorom námetu oceneného filmu Slovenské národné povstanie 1944 (STV, 2009). V októbri roku 2008 získal jednu z troch finálových nominácií na Cenu Európskeho parlamentu za žurnalistiku, čo sa doteraz nepodarilo žiadnemu slovenskému novinárovi. Vo svojej publicistickej činnosti čelil viacnásobným obvineniam z plagiátorstva, ktoré odmietol.

V roku 1998 kandidoval vo voľbách do Národnej rady SR za Stranu demokratickej ľavice. V roku 2009 bol nezávislým kandidátom do Európskeho parlamentu na listine Strany zelených. V roku 2011 sa angažoval ako líder Iniciatívy za občiansku ústavu, následne sa prezentoval ako jeden z lídrov kandidátskej listiny hnutia 99 percent do volieb do Národnej rady SR v roku 2012 a to aj napriek tomu, že

 pre nezhody s vedúcimi predstaviteľmi hnutia sa z pripravovanej kandidátky stiahol. V roku 2015 sa pokúšal o registráciu hnutia SEN s ambíciami zúčastniť sa volieb do Národnej rady SR. Žiadosť bola zamietnutá Ministerstvom vnútra SR z dôvodu nedostatočného počtu platných podpisov, potrebných pre registráciu politickej strany, resp. hnutia. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR pri jednotlivých podpisoch boli uvedené falošné či skartované občianske preukazy, alebo išlo o neexistujúcich ľudí.

Eduard Chmelár oznámil kandidatúru na prezidenta 23.4.2018 vo svojom facebookovom príspevku.

„Možno sa vám bude zdať moje rozhodnutie odvážne, snáď až trúfalé – rovnako ako sa zdalo aj mne – ale ubezpečujem vás, že nie je výsledkom príliš vysokej mienky o mne samom, ale znepokojenia nad doterajším stavom a výkonom tohto úradu. Mám Slovensko rád, poznám ho v celej jeho rozmanitosti a rozumiem mu v celej jeho protirečivosti. Dlhodobo ma znepokojuje, že Slovenská republika ako štát nemá svoju zakladateľskú ideu. To má vážnejšie dôsledky, ako si väčšina ľudí myslí. Masaryk, ktorý nás učil, že štáty sa rodia a padajú na myšlienkach, ktoré ich stvorili, takúto ideu rekonštruoval z tradície Husa, Komenského a Kollára. My sa tvárime, že nič také nepotrebujeme. Naši politici nepoznajú myšlienky Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana či Milana Rastislava Štefánika. Nikdy nečítali spisy Milana Hodžu, Karola Medveckého alebo Emila Stodolu. Necitujú ani len Alexandra Dubčeka. Sú vykorenení a topia sa v povrchnosti dneška, neraz vymýšľajú koleso a tvária sa, že svet sa narodil s nimi.“ napísal Chmelár vo svojom príspevku.