Príbeh zo života: Nijaké srdce nie je také skryté, aby sa Boh nemohol za ním načiahnuť

Literatúra či hodina gramatiky prebiehali, dá sa povedať, celkom pokojne, ale stredy, ktoré patrili písaniu a čítaniu slohových prác, jáj, to už bolo niečo iné.

Úloha

Pravda, nie každý učiaci sa v sebe živil vášeň pre štylizovanie a vytváranie príbehov, ale aj pre tých menej zanietených, predstavovala hodina slohu viac než len 45 minút utrpenia. „Na budúcu hodinu mi prinesiete opis inej osoby. Vyberiete si nejakého spolužiaka a opíšete jeho charakter, ale aj vzhľad, zaujímavo a vtipne," znela požiadavka, zrozumiteľne a jasne.

Feri, chlapec s veľkou chuťou vždy niečo vyparatiť, si ťažko povzdychol. Silné reči, ktoré by zapôsobili na dievčatá ovládal, ale spájanie viet do oku a uchu lahodiaceho celku mu nešlo tak, ako by si želal. Čo si počať? Premýšľal, až sa mu v mysli zrodila myšlienka hodna pretavenia do reality. O pomoc požiadal Veroniku, dievčinu s výbornými známkami a čo je ešte dôležitejšie, s nesmiernou láskou k písanému slovu. Ona, ochotná a šťastná, že môže svoj talent využiť ešte raz než len na vlastný slohový počin, nadiktovala Ferimu zopár strán.

Štýl

Spokojný Feri si v nasledujúcu stredu zasadol do lavice a hojdajúc sa na stoličke čakal, až bude môcť predviesť výtvor. „Tak prečítaj, čo máš," vyzvala ho konečne učiteľka a on bez odvrávania poslúchol. Aj ostatní spolužiaci počúvali, smiali sa na trefných poznámkach, daktorí boli aj dojatí. Najväčšie nadšenie však prejavila učiteľka, jej sa opis viditeľne páčil najviac. „Výborne, Feri. To bolo úúžasné," nešetrila chválou. Feri by sa aj začervenal, hoc dobre vedel, že si komplimenty nezaslúži, i tak si dovolil tešiť sa. „Len škoda, že to písala Veronika, a nie ty. Poznám jej štýl, má veľký talent." Malý podvod sa odhalil, chlapec sa zahanbil a Veronika sa rozradostila. Áno, ona sama súhlasila, že ustúpi do tieňa v prospech niekoho iného, avšak učiteľka ju videla, rozpoznala jej osobnosť medzi riadkami.

S Bohom

S Bohom to platí stonásobne viac, On je najdokonalejší otec, najláskavejší učiteľ v žití a najlepší priateľ. Čím viac dospievame, nadobúdame sily i slabosti, sme ošľahaní vetrami a prepálení slnkom. Sklamú nás, sami seba vnímame ako nedocenených, zabudnuteľných, ba až neviditeľných. Boh ale nikoho neprehliada, On si svojho milovaného pozná, hoc by ho celý zvyšok sveta prehliadal. Nie je miesto, kam by nedosiahol, nie je skryté trápenie, ktoré by mu uniklo, nie je srdce, za ktorým by sa nemohol načiahnuť.

Prečítajte si: Vyšetrovanie ukázalo, kto zradil Annu Frankovú a jej rodinu