Prípadný odchod Grécka by eurozóna prežila

Ako uviedol, pred dvoma či troma rokmi mohlo mať vystúpenie Grécka z menovej únie negatívne dôsledky, dnes by však eurozóna jeho prípadný odchod zvládla. "Už sú pripravené banky, čo by sa dialo, ako by to celé vyzeralo. Ale my nechceme Grécko vyháňať z eurozóny. Musia sa rozhodnúť, s čím prídu, aké reformy ponúknu. Ale nech nechcú od Slovenska, kde ľudia zarábajú 550 alebo 600 eur a sú dôchodky na úrovni 250 až 300 eur, aby sa ľudia poskladali na to, že zaplatíme nejakú miliardu," zdôraznil Fico.
      

Zároveň konštatoval, že nevidí dôvod správať sa k novej gréckej vláde zmierlivejšie ako k tej predchádzajúcej. "Je to ich problém, ktorý si oni musia sami riešiť. Grécko prevzalo na seba záväzky. Ak to nechceli, mali vystúpiť z eurozóny už vtedy, keď to bolo možné. Mali prijať nejaké iné riešenia pre grécku krajinu," domnieva sa premiér.
      

Fico zopakoval, že Slovensko je ochotné baviť sa o štruktúre dlhu, jeho splatnosti a reformách, ktoré musí Grécko urobiť, krajine však nezaplatí ani cent. "Konečne sa pomaly zviechame, nadychujeme, sú tu dobré ukazovatele, hospodársky rast, ide hore miera zamestnanosti. Ak máme toto všetko ako-tak pod kontrolou, konečne máme šancu ľuďom aj niečo dávať. Prečo by sme teraz mali dávať na Grékov nejaké peniaze? To neprichádza do úvahy," podčiarkol.
      

V prípade, že by sa ostatní členovia eurozóny dohodli na odpustení časti gréckeho dlhu napriek nesúhlasu Slovenska, vláda by si podľa Fica vypýtala mandát od ľudí v referende. "Ak sa nájde iné riešenie vrátane krátenia dlhu Grécka, ktoré nebude mať vplyv na štátny rozpočet SR a peňaženky ľudí, budeme veľmi konštruktívni a kooperatívni. Ale ak to má mať priamy dosah na verejné financie SR, dáme nohu do dverí," uzavrel.