Legenda a maestro českej populárnej hudby. Nezameniteľný hlas Karla Gotta rezonuje v ušiach naprieč všetkými generáciami.
Karel Gott nás opustil po ťažkom boji s akútnou leukémiou v októbri 2019. Talentovaná Olga Malířová Špátová sa postarala o réžiu, kameru aj scenár dokumentu Karel. Pôvodne mal niesť úplne iný zámer - malo ísť o darček k okrúhlym osemdesiatym narodeninám.
Filmárka čelila náročnej úlohe vyselektovať najtemnejšie, najsvetlejšie a najdôležitejšie momenty z Karlovej bohatej kariéry. V priebehu jedného roka ju rodina Gottových prijala medzi seba a stala sa jej súčasťou. Na kameru sa jej podarilo zachytiť predovšetkým pokoru, ktorú nasledoval humor, dobrosrdečnosť a krehkosť maestra Gotta. Špátová ho vykreslila vo svetle veľmi láskavého otca, pre ktorého sa stala rodina všetkým predovšetkým v neskoršej fáze života. Podčiarkla dôraz neutíchajúcej lásky k fanúšikom, kedy aj napriek bolestiam vystupoval pred vypredanými sálami. Veľkú pozornosť venovala jeho ľudskej stránke a momentom, kedy šla všetka sláva samovoľne bokom.
Film prepletá obrazy z posledného roku života speváka s náhľadmi do minulosti. Dozvieme sa o Karlovom pôsobení na konzervatóriu, o kariérnych začiatkoch, keď noci trávil v Prahe a vystupoval v kaviarňach. Prezrádza nám, ako spevákovu tvorbu ovplyvnili spolupráce s Jiřím Suchým, Jiřím Šlitrom, bratmi Štaidlovými a Karlem Svobodou. Opisuje vznik najväčších hitov, medzi ktoré patria piesne Očí má sněhem zaváte, Lady Carneval, Die Biene Maja a Kdepak ty ptáčku hnízdo máš. Z pohľadu diváka sledujeme život zlatého slávika v zahraničí, život počas komunistického režimu, s ktorým, samozrejme, súvisí aj neslávne podpísanie Anticharty.
Božský Kája mal jednoducho nesmierne rôznorodú kariéru, ktorú je nerálne spracovať a vtlačiť do 133 minút. Režisérka sa preto sústredila hlavne na 60. a 70. Roky, ktoré pretkala zábermi z posledného roku. Vyhotovenie jednotlivých udalostí nie je zbytočne hĺbavé a skôr iba naznačila okolnosti a svižne pokračovala ďalej. Najlepším príkladom je už vyššie spomínaná Anticharta a spolupráca s Karlom Svobodom, kde sa detailnejších informácií naozaj nedočkáme.
Deficit podrobnejších informácií z minulosti však plne kompenzuje prítomnosť. Karel sa v nej riadi mottom Carpe diem - Užívaj dňa. Vo svojom vnútri cíti blížiaci sa koniec, ale ani to preňho nie je prekážkou využiť všetok čas naplno. Svoju pozornosť venuje najbližšej rodine, maľovaniu a v neposlednom rade aj fanúšikom. Obrovským plusom je manipulácia s citlivými zábermi. Obrazy, kedy sa Karel nachádza v nemocnici, nie sú násilne dojemné a absentujú aj zbytočne dramatické zábery. Vidíme skôr smutnú realitu. Vrúcne nás stretajú aj Karlove myšlienky, ktoré sa divákom jednoducho vryjú do pamäte.
Dokument je spracovaný naozaj na vysokej úrovni. Kamera a strih sú v harmónii a snímka má aj vďaka nim príjemné tempo a ešte príjemnejší vizuál.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies