ROZHOVOR: Ak uprednostníte hotovosť pred gastrolístkami, za rok si môžete kúpiť o osem obedov viac!

Novela zákona má platiť od 1. marca tohto roka a mala by dať definitívnu stopku za biznisom, z ktorého benefitujú iba vyvolené gastrofirmy.

Gastrofirmy si prišli na poplatkoch na milióny eur

Ako v úvode rozhovoru povedal analytik Róbert Chovanculiak, prijatie zákona, ktorý umožňuje zamestnancom si vybrať, či budú aj naďalej poberať gastrolístky alebo sa rozhodnú pre hotovosť, vníma veľmi pozitívne.

„Je to určite dobrá správa. Po 25 rokoch, kedy boli gastrolístky povinné a zamestnávatelia ich museli kupovať svojim zamestnancom ak nemali svoju vlastnú jedáleň, alebo iným spôsobom im nezabezpečili obedy,“ zhodnotil analytik.

Dodal, že kúpou gastrolístkov nevznikali náklady iba samotným zamestnávateľom pri ich kúpe, ale aj majiteľom reštaurácii či iným prevádzkam, ktoré boli nútené platiť poplatky, keď gastrolístky opúšťali systém a vracali sa naspäť gastrofirmám.

Zdôraznil, že tento kolobeh sa ráta v miliónoch eur, pričom predstavuje čistú stratu pre zamestnávateľov, zamestnancov a gastroprevádzky, ktoré sa skladali na zisky gastrofirmám.

Mohlo by vás zaujímať: Od marca bude na zamestnancovi, či si zvolí gastrolístok alebo finančnú odmenu

Väčšia sloboda v rozhodovaní

Podľa Chovanculiaka je prijatý zákon akýmsi kompromisom, optimálnym riešením by bolo vyplácať čiastku v hodnote mesačných gastrolístkov v hotovosti a bolo by na samotnom zamestnancovi, ako tieto peniaze využije.

„Súčasný systém je taký, že táto zmena prináša to, že zamestnanci si budú môcť vybrať u zamestnávateľa či chcú hotovosť alebo gastrolístky. To spôsobí, že zamestnávateľ bude musieť niektorým zamestnancom dávať hotovosť a niektorým gastrolístky. Je to zbytočná komplikácia,“ zhodnotil analytik.

Tvorbu zákona sprevádzal silný lobing

Zdôraznil, že tento zákon na Slovensku funguje už dekády, pričom už viacerí politici sa pokúsili ho zmeniť alebo zrušiť. V krajine totiž s gastrolístkami vznikol monopol vybraných firiem.

„Legendárnou situáciou je, keď sa gastrolístky pokúsila zrušiť Radičovej vláda. Zákon, ktorý by zrušil gastrolísty bol už dokonca aj v parlamente, ale v poslednom hlasovaní chýbal jeden hlas poslanca koalície. Myslím, že to bol pán Hrušovský, ktorý nedokázal vložiť kartičku do hlasovacieho zariadenia a tým pádom tu gastrolístky ostali pre takúto chybu aj ďalšiu dekádu navyše,“ pripomenul Chovanculiak.

Podľa odborníka súčasné znenie zákona nevznikalo úplne štandardným spôsobom, pretože rôzni poslanci “objavovali zadné vrátka“ pre gastrofirmy, aby im aj naďalej zabezpečili monopol v krajine. „To znamená, že pri tvorbe zákona bol lobing veľmi silný,“ vyhodnotil analytik.

Gastolístky vs. Hotovosť

Na otázku, či odborník predpokladá, že zamestnanci ponovom siahnu radšej po hotovosti odpovedal, že sám je veľmi zvedaví ako to dopadne.

„Ja by som očakával, že ľudia si radšej vyberú hotovosť, pretože s gastrolístkami sú spojené poplatky. Aj napriek tomu, že sa pohybujú v jednotkách, v priebehu roka sa to nasčíta a v konečnom dôsledku je to dosť peňazí. Na poplatkoch každý jeden zamestnanec zaplatí približne sedem – osem obedov. Teda, ak sa zamestnanci rozhodnú pre hotovosť, za rok si môžu kúpiť o sedem- osem obedov viac,“ vysvetlil odborník.

Dodal, že pravdepodobne niektorí zamestnanci zo zotrvačnosti však radšej siahnu po gastrolístkoch a budú naďalej platiť poplatky.

Tisíce eur vyhodené "do luftu"

Odborník sa neobáva toho, že ak ľudia nebudú mať gastrolístky, budú menej chodiť na obedy, čo by sa negatívne odrazilo na tržbách reštaurácií.

Dodal, že toto bol argument práve gastrofiriem, ktoré z nich ako jediné ťažili. „Je úplne smiešne si myslieť, že ak človek nemá papierik v peňaženke, tak nepôjde na obed,“ poznamenal Chovanculiak.

Myslí si, že naopak zdravšie môže byť práve to, že raz za čas ľudia obed vynechajú a nepôjdu na vyprážaný rezeň s hranolkami do reštaurácie.

Podľa odborníka ani nehrozí, že postupne zamestnávatelia prestanú vyplácať čiastku určenú na stravu.

Ako povedal, zamestnávateľom je úplne jedno akou formou vyplácajú mzdu svojim zamestnancom.

„Zamestnávateľov trápia celkové mzdové náklady a tie ostanú v zásade rovnaké. Keby sme predpokladali, že zamestnávatelia začnú pre toto znižovať mzdy alebo ich budú znižovať postupne v budúcnosti, tak sa to mohlo diať už aj v minulosti. Zamestnávateľov totiž nikto nenútil platiť zamestnancom vyššiu mzdu ako je minimálna mzda. A napriek tomu, vyššiu mzdu dostáva až 95 percent zamestnancov,“ skonštatoval Chovanculiak.

"Gastráče" tlačili ceny menúčok nadol

Ako povedal analytik, tržby gastofiriem sa ročne pohybovali na úrovni 30 miliónov eur, pričom iba zlomok tohto balíka peňazí tvorili náklady a zvyšok bol čistý zisk.

„Pri týchto gastrofirmách bolo zaujímavé, že mali vysoké ziskové marže od približne 10 do 30 percent, čo je vysoký nadpriemer v hospodárstve. Pred pár rokmi sa dokonca stala aj taká vec, že protimonopolný úrad dal pokutu týmto gastrofirmám, pretože vytvorili na Slovensku kartel a umelo si zvyšovali zisky, tým že navyšovali poplatky,“ povedal odborník.

Ako dodal, ďalšou obrovskou nevýhodou bolo, že majitelia reštaurácií na základe gastrolístkov museli znižovať ceny obedov, čím klesala aj kvalita ponúkaného jedla.

Znevýhodnené boli najmä malé prevádzky

Odborník doplnil, že výška poplatkov reštaurácií sa veľmi líši. Menšie prevádzky zaplatili na poplatkoch oveľa viac, ako veľké gastroprevádzky či obchodné reťazce.

„Malá reštaurácia, ktorá nemala veľkú vyjednávaciu pozíciu mohla na poplatkoch z gastrolístkov zaplatiť aj 5, 6 či 7 percent. Naopak veľký obchodný reťazec si mohol vyjednať poplatky na úrovni 2-3 percent,“ objasnil analytik.

Ako príklad uviedol spoločnosť Ryba Košice, ktorá dodáva do reštaurácií rôzne tovary, za ktoré jej prevádzky často až v 40 percentách platia gastrolístkami. Ich následné administratívne spracovanie firmu vyšlo na niekoľko tisíc eur ročne.

Ako dodal analytik, ani v zahraničí nie je bežným štandardom vyplácať časť mzdy vo forme gastrolístkov. Dodal, že dokonca ani v Českej republike sa takýto systém veľmi neujal a ich vyplácanie nie je povinné.