ROZHOVOR Attila Végh: „Mojou prioritou je zabávať ľudí.“

Kde bol prvý moment, že ste sa rozhodli byť „bojovníkom“?

Keby som mal na túto otázku odpovedať tak, ako si predstavujem, boli by sme tu do rána. (Smiech). Ako päťročného ma rodičia dali na zápasenie, tam sa to začalo a najlepšiu odpoveď na túto otázku a vôbec na otázky, ak by ma chceli ľudia lepšie spoznať, nájdete v dokumente Attila. Veľa ľudí ma eviduje z obrazovky v súčasnosti, mnohí si ma zapamätali ako premožiteľa Karlosa Vémolu, ale v tom filme nájdete o mne všetko.

V ringu s Karlosom Vémolom

Stretávame sa pri príležitosti druhej Fight Night Challenge a čo myslíte, prečo sa práve raperi dali na zápasy s profesionálnymi bojovníkmi?

Tento šport je veľmi tvrdý, profesionálny, ťažký a nedocenený, preto vnímam pozitívne, že práve najpopulárnejší raperi sa pridali k nám. Sú oveľa populárnejší ako my, tým, že vstúpili s nami do bojov, nám rozhodne pomôžu, čo si nesmierne považujem. Pre nich je to plus v tom, že mladí fanúšikovia zistia, že pri pesničkách raperov nemusia popíjať, fajčiť, flákať sa, ale môžu pokojne športovať. Mená, ktoré k nám prišli, sú zárukou, že tento šport sa dostane viac do povedomia a je to česť aj pre nás s nimi bojovať.

Attila Végh a quickstep

Prečo sa, podľa vás,  sústredili na zápasenie len speváci rapovej hudby a nie je tu žiaden napríklad z pop music?

Možno promotéri riešili aj iných spevákov, ale nie každý má na to gule, možno ich to láka pozerať, ale nikdy by tam nevošli a neurobili by to. Je to obeta času aj fyzického utrpenia, ale verím tomu, že časom sa zapoja aj herci, muzikanti bez ohľadu na štýl hudby. Rytmus, Separ, Spirit a ďalší sú známi, populárni, niečo dosiahli, a teraz sa ukážu aj v inom svetle, čo môže byť pre ďalších inšpiratívne. Napokon aj ja som niečo dosiahol v bojoch, urobil som nejakú kariéru a teraz tancujem, čo som predtým nikdy v živote neurobil ani jediný tanečný krok. Ani som netušil, koľko druhov akých tancov existuje a snažím sa dať do toho všetko; zatancoval som desať druhov tancov, hoci to nie je moja komfortná zóna. Cením si, že do toho idú, zabojujú, lebo tie tréningy sú podstatne iné ako pre mňa tanec.

Viacerí dnes spomenuli, že občas preklínajú ring, zápasenie, boje, tréningy, stalo sa aj vám, že ste si položili otázku, toto ja naozaj potrebujem?

Keď som sa pripravoval na zápas s Karlosom Vémolom, bola to najťažšia príprava v mojom živote,  trénoval som štyri mesiace a slzy v očiach som mal každý deň. Nikdy som nemal dobrý pocit z tréningu a stále som si opakoval – toto ja potrebujem? A napokon som zvíťazil, takže áno, potreboval som to, aby som urobil životný výkon, lebo keby som to naozaj robil pre peniaze, tak z tých, čo zarobíme, by som nevyžil. Robím to naozaj preto, že ma to baví, aj keď to niekedy bolí, milujem to. Musím milovať aj to, že dostanem bombu do hlavy a prípadne sa z toho aj tešiť, lebo ďalšiu dám niekomu ja.

Majk Spirit prezradil, že zrejme podporí nejakého fajtera, lebo je predsa len solventnejší a váš šport je na okraji záujmu. Ako vnímate túto jeho výzvu, ktorú vlastne predniesol, aby inšpiroval aj ostatných?

Myslím, že na hokej a futbal či cyklistiku zďaleka nemáme, ale pomaly sa aj náš šport dostáva do povedomia, ľudia chodia na zápasy a dokonca to vnímajú ako slávnostnú udalosť, prídu celé rodiny. Ja budem len rád, ak sa nájdu solventní ľudia a podporia mladých fajterov.

V súčasnosti excelujete na obrazovkách ako tanečník. Dlho ste zvažovali prijať ponuku do tanečnej súťaže?

Vôbec som nešpekuloval, nezaváhal ani na sekundu. Predtým som to sledoval, viem, že program je vlajkovou loďou televízie a dostať sa tam je prestíž. Videl som šancu, že sa naučím aspoň trochu tancovať. Je tam profesionálny tím, profesionálni tanečníci, skutočne excelentná spoločnosť. V živote by mi nenapadlo, že sa dostanem do ôsmeho kola, už toto je pre mňa obrovská výhra, že som ešte tam.

Attila Végh v ľudovom tanci Kopaničiarky 

Ľudia vás milujú, lebo ste šoumen a iste máte aj pozitívne reakcie.

Dostávam naozaj veľa pozitívnych správ, že ľudí bavím a o to viac to baví aj mňa. Ľudia síce nevidia, koľko driny je za tým, tešia sa z minúty a pol, že Attilka tam zašaškuje. Stojí ma to veľa síl, napriek tomu som veľmi vďačný za túto príležitosť, vďačný som nesmierne aj svojím fanúšikom, ktorí obetujú svoje peniaze na esemesky, aby ma podporili, aby ma videli aj v súčasnej neľahkej dobe. Predstavujem sa taký, aký som, žiadna faloš nie je na mieste a snažím sa ukázať najviac z toho, čo sa naučím, ale mojou prioritou je zabávať ľudí.

Aká bola reakcia vašej manželky, že idete tancovať, keď zrejme poznala váš vzťah k tancu? 

Potešila sa, bola šťastná a očakávala, čo tam vyvediem. (Smiech). Je to úžasná žena, ktorá stojí po mojom boku aj v týchto časoch, keď chodím domov večer o desiatej, máme dve malé deti a ona to zvláda bez nervozity a s prehľadom. Pre mňa je to veľká vec, akú mám doma skvelú ženu, ale aby som citoval pána Ďurovčíka, vidím svetlo na konci tunela, že nebude tomu tak stále, len treba vydržať.

Kedy ste v sebe objavili dar, že dokážete ľudí strhnúť na svoju stranu aj ako zabávač?

Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že som taký celý život. Možno je niekto prekvapený, že drsný bojovník so zlomenými ušami a podobnými zraneniami naraz šaškuje a zabáva. Som, aký som, teraz som sa prejavil, ukázal som svoju tvár, na nič sa nehrám, čo si myslím, čo cítim, to poviem, nehanbím sa za to, že moja slovenčina je zlámaná alebo ak chcete lámaná. Ľudia, ktorých bavím a majú ma radi, tí ma tešia, a ktorí ma radi nemajú, nech ma oblížu. Asi aj to je lámaná slovenčina? (Smiech).

Existuje šou, do ktorej by ste sa nahovoriť nedali?

Som zástanca toho, že  milujem robiť zábavu, takže nemám v zásade problém s ničím.

Čo si doprajete po tanečnej súťaži?

Idem  trénovať na zápas, po ktorom si budem do Vianoc užívať, budem chodiť na chaty, výlety a venovať sa  rodine.

Mohlo by vás zaujímať: ROZHOVOR Ján Koleník: „Teraz chcem žiť na obláčku zvanom Let‘s Dance.“