A je to tu zas. Dojedli sme už štedrovečernú večeru, aj sme si pripili, na stoloch sú stále koláče a ovocie, ktoré treba zjesť a rozprávky, ktoré treba dopozerať. Sviatky sa ešte neskončili. Zvesť, ktorá je zmyslom celých Vianoc, sa tiež neskončila a ako by aj mohla, keď je večná. Keď nás zachraňuje a mení životy. Pri tejto príležitosti, pri príležitosti sviatkov, sme sa rozhodli vyspovedať kazateľa evanjelickej cirkvi metodistickej, Ľuboša Tagaja.
Koniec koncov koho sa pýtať na Vianoce, ak nie duchovného? Kazateľ hneď začal jednou zaujímavosťou, vraj či sme vedeli, aký je etymologický pôvod slova Vianoce. Nuž nie, nevedeli.
„Názov Vianoce je trošku tajomný. Nevieme presne povedať, čo presne znamená. Iba čeština a slovenčina používajú tento termín prevzatý z nemčiny,“ povedal. Údajne je to prevzaté slovo zo staronemčiny, ktoré v preklade znamená svätá noc. Alebo dokonca sväté noci.
Kedysi boli Vianoce jednoduché
Kazateľ na otázku, ako on vníma tieto sviatky odpovedá, že je strhnutý tým prúdom.
„Všímam si, že tento čas zasahuje všetkých ľudí,“ hovorí s tým, že pre niekoho to ale môže byť aj najťažšie obdobie v roku. Pre osamelých. Pre tých, ktorí stratili rodinu. Pre rozvedených. Vtedy sa práve u týchto ľudí zvykne objavovať depresia.
Prezradíme vám, hoci to kazateľ v rozhovore nepovedal, že v cirkvi, v ktorej slúži a delí sa o posolstvá z Biblie, mávajú práve preto vypestovaný dlhoročný zvyk. Vždy na Štedrý deň, o druhej poobede, sa vyberie skupina mladších a aj starších. Býva ich veľa, a sú to hudobne nadaní jedinci, ktorí navštevujú domácnosti. Nie však hocijaké. Zámerne si vyberajú tie, kde sú ľudia osamelí alebo dlhodobo chorí. Spievajú Tichú noc a iné, modlia sa a prinášajú v krátkosti zvesť nádeje.
Keď sa ale vrátime k tomu, ako vníma Vianoce, tak vidí, ako sú ľudia doslova uchvátení. Ako sú zatvorené obchody, ambulancie, veľké fabriky. Ľudia si užívajú dovolenku. Ale zároveň, čo je veľký paradox, predtým sa veľmi náhlia a stresujú, aby potom slávili sviatky pokoja.
„Keď som bol malý, Vianoce boli jednoduché. Dnes sa naozaj ľudia naháňajú, aby svätili sviatky pokoja,“ spomenul. Netvrdí, žeby sme mali ľudí nútiť k náboženstvu alebo im kaziť radosť. Lebo áno, niekedy sa to tak o kresťanoch vraví, že kazia radosť. Ale ak chceme dať Vianociam skutočný zmysel, potom sa musíme vrátiť k originalite zvesti. Tej z Biblie. O Ježišovi, ktorý prišiel, aby spasil hriešnikov.
Počas štedrej večere, ale aj vo všeobecnosti, počas sviatkov, sa zmiešajú všelijaké tradície. Nakvapká sa trochu pohanskej, poleje sa kresťanskou a aha, už tu máme zmiešaninu.
Podľa kazateľa sú rôzne názory na to, odkiaľ sa Vianoce vzali. Údajne ich prví kresťania slávili v Ríme v roku 336.
No a tu sa názory akosi líšia. Iste ste už aj vy počuli, že Vianoce sú vlastne pohanský sviatok, ktorý si kresťania potom prevzali. Bol to sviatok spojený so zimným slnovratom. 25. december bol ten deň, ktorý nasledoval po najdlhšej noci.
„Deň sa predlžuje, znovuzrodí sa slnko,“ vysvetľuje Tagaj, ako to v pohanskom ponímaní fungovalo. Práve z myšlienky o svetle si potom možno kresťania urobili sviatok. Lebo Pán Ježiš sám seba nazýva svetlo. Takže ak to prebrali, potom s touto ideou.
„Iní hovoria, že kresťania už predtým neoficiálne v tomto čase oslavovali Pánovo narodenie. Cisár Aureliánus chcel potlačiť kresťanský vplyv a nariadil, nech sa oslavujeradšej slnko,“ zmienil sa kazateľ.
Tak či tak, máme si dávať pozor, aby sme zmiešavaním tradícií neupadli do niečoho, čo možno mylne nazývame náboženským, ale v skutočnosti náboženským nie je.
Vezmime si taký stromček. Odkiaľ sa vzal?
„Stromček mali aj Slovania či iné národy.. Spočiatku bol slamený, oslavovala sa ním úroda. Robil sa z posledných kvasov po žatve. Do nového roka mal prinášať nové šťastie. V 18. storočí sa v Nemecku slamené stromčeky nahradili zelenými, ako ich poznáme dnes. Dostalo sa to do kostolov aj do domácností,“ hovorí kazateľ s tým, že nikomu neberie, ak má stromček a ak si bez neho nedokáže predstaviť Vianoce. Naše deti môžu mylne vyrastať v presvedčení, že stromček či dávanie darčekov sú záležitosti prevzaté z Biblie, ale nie sú, a to si treba uvedomiť.
„Počul som, že niekto povedal, že stromček je čisto pohanská vec. A tiež som počul, že je obrazom nového stromu, ktorý priniesol Kristus, odkiaľ nám ide život. Jevraj protiváhou stromu v raji,“ podelil sa opäť o odlišnosť v názoroch.
Čo považuje za vyslovene tragické, to je písanie listov Ježiškovi. Na jednej strane sa síce Ježiš reklamuje. Lenže deti vyrastú a zistia, že darčeky im v skutočnosti kupujú rodičia. Vďaka tomu môžu nadobudnúť dojem, že Pán Ježiš je len nejakou rozprávkovou bytosťou spojenou s detstvom a v skutočnosti neexistuje.
No a nakoniec sme sa ho spýtali, čo by odovzdal vám, milí čitatelia. Aké posolstvo, akú myšlienku.
Tak začal s tým, že v Biblii je príbeh o tom, ako anjeli zvestovali narodenie Pána pastierom.
Povedali to takto.
„Zvestujeme vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkému ľudu. Prekvapilo ma, že radosť, ktorú anjeli zvestovali, patrí všetkým. Narodil sa vám v meste Dávidovom spasiteľ, ktorý je Kristus pán. Želal by som si, aby Pána Ježiša ľudia spoznali ako záchrancu od hriechov. Ktorý zachraňuje od priepasti, čo nás oddeľovala od Boha. A aby ho spoznali ako skutočného Krista. Ako kňaza, proroka a kráľa, ktorý nám dáva silu, aby sme vládli nad hriechom,“ povedal s tým, že len vtedy je Ježiš náš záchranca, ak je aj náš pán.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies