Premýšľala som, ako začať tento článok, ako najlepšie predstaviť Michala Škombára, lebo by si zaslúžil oveľa viac pekných slov, vlastne by si zaslúžil toľko pekných slov, koľko sa len v slovníku nachádza. Trpí ochorením, ktoré sa označuje ako spinálna svalová atrofia, a aj keď by som rada upútala pozornosť aj na to, lebo v spoločnosti by sme mali vedieť, že nie každý má šťastie, aby v chodidlách cítil trávu a aby v behu strácal dych, radšej napíšem, ako ho vnímam ja.
Michal Škombár je človek so snami, je to muž s veľkou fantáziou, lebo píše knihy, a nie hocijako, ale bradou, a je to niekto, kto by si iste zaslúžil aj tisíc článkov aj v prípade, žeby bol celkom zdravý.
Rodina
Michal má milujúcu rodinu, ktorá ho podporuje, s hrdosťou o ňom rozpráva, a so svojimi súrodencami má, dovolím si tvrdiť, hlboký vzťah. Ale koniec koncov, netvrdím to len ja, aj on sám sa tak vyjadril.
„Súrodenci sú mi veľmi blízki a som vďačný za to, aký vzťah medzi sebou máme. V prvom rade sa v ich prítomnosti cítim byť rovnocenný. Aj napriek vekovému rozdielu, máme veľa spoločných tém a názorov. Je skvelé mať sestru, ktorá bratom poradí aj ohľadom módy. Vážim si to, ako sa navzájom povzbudzujeme. Neberiem to všetko ako samozrejmosť, ale ako vzácny dar.“
Keďže má znemožnené venovať sa činnostiam, čo väčšina tak dobre pozná a nezriedka aj ofrfle, jeho každodenné prežívanie je možno celkom iné.
„V prvom rade môj deň musím absolvovať s niekým, kto mi pomáha. Dám si rannú kávu, ktorá ma zakaždým správne naštartuje. Pri písaní trávim dlhé hodiny a častokrát premýšľam nad príbehom aj počas dňa, alebo v hlbokej noci. Vtedy si musím myšlienku niekoľkokrát zopakovať, aby sa mi zapísala do pamäti, keďže si ju nemôžem zaznačiť na papier. Rád chodím von a pozorujem svet naokolo. Zaujímam sa o šport a mám rád aj kultúrne podujatia. Mojím takým každodenným spestrením sú knihy a nové filmy.“
Knihy
Áno, keď už sme načrtli tému kníh, a nie je možné, aby sme ju len tak obišli, veď je to spisovateľ, tak mi už dlhšie vŕtalo v mysli, či by sa Miško, ako si ho dovolím familiárnejšie nazvať, nedal aj na spísanie vlastného príbehu, aby niektorým spadli ružové okuliare, aby niektorí prestali žiť v sebaľútosti, aby...
„Vďaka, vážim si tvoje slová. Už dlhšie nad tým premýšľam. Chcel by som to poňať iným spôsobom, aby to bavilo aj mňa. Verím, že si v hlave utriedim ten koncept a podarí sa mi v blízkej dobe napísať aj takúto knižku. Rád skúšam nové veci. Svoj život som čiastočne načrtol aj v mojej prvej knihe – Druhá šanca. Chcel by som, aby to, čo napíšem, v prvom rade motivovalo ľudí aj v tej najťažšej situácii.“
Je nesmierne obohacujúce vedieť, že vo svojich snoch nemyslí len na seba, ale že si želá čosi pre celú komunitu autorov. Že čo to je?
„Snívam možno o tom, že Slováci začnú viac čítať a dajú šancu našim autorom. Máme skvelé spisovateľky a spisovateľov, ktorí si zaslúžia, aby ich práca bola ocenená.“
Odkaz
Michal sa tak, ako zrejme i iní, čo ponúkajú svoju tvorbu verejne, stretáva s viacerými názormi, pričom jedni jeho príbehy, mimochodom, originálne a pútavé oceňujú, zatiaľ čo druhí by pravdepodobne uvítali viac, nuž, ani neviem, ako to nazvať. Viac neoriginality, viac klišé, lebo na to sú zvyknutí. Tak či tak má pre druhú menovanú skupinu jeden odkaz, jasný a hovoriaci o tom, že on si je presne vedomý, čo a prečo robí a robiť to bude, našťastie pre nás, i naďalej.
„Častokrát počujem, že píšem inak, veľa ľuďom sa to páči, ale sú aj takí, ktorí mi to vyčítajú. Ja mám pre nich iba jednu odpoveď, to je život, ktorý žijem ja.“
A život, ktorý žije on, je presiaknutý pohľadmi, je prevoňaný informáciami, ale aj vetami, čo sa zapisujú do spomienok.
„mnoho vecí som si sám nikdy neodskúšal. Všetko okolo mňa je fantasy a sci-fi zároveň. Pozerám sa teda na ľudí a snažím sa to zaznačiť na papier mojím vlastným spôsobom.“
Iskra
Občas sa stáva, že aj najsilnejší sa potkne, že aj najodolnejší by to rád vzdal. Ani Miškovi sa čosi také nevyhlo, ale vždy to tam bolo. Vždy kdesi horela iskra.
„Samozrejme, ohľadom písania som už mal párkrát okamihy, keď som to chcel zabaliť. Bolo to hlavne vtedy, keď všetka tá snaha akoby vyšla nazmar. V osobnom živote si nespomínam na chvíle, kedy som to chcel vzdať. Zakaždým bola vo mne iskra, ktorá túžila horieť. No prišli aj ťažké chvíle a vtedy ma povzbudila rodina, priatelia. Myslím, že každý potrebuje občas troška nakopnúť.“
Nech len iskry lietajú, nech mu stále prúdia vo vnútri a nech ešte prinesie veľa, ale naozaj veľa, skvostov pre čitateľov. A verte či nie, aby to tak bolo, aby sa mu v budúcnosti niečo splnilo, môžete pomôcť i vy, i my. Jednoducho všetci, a to finančne. O jeho cieli, koľko potrebuje vyzbierať a akou knihou mieni zaplniť príbytky, je možné dočítať sa viac.
https://www.startlab.sk/projekty/2912-michal-skombar-ida-a-jej-neznama-cesta--kniha-napisana-brad/
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies