ROZHOVOR Richard Stanke: „Cvičenie je pre mňa psychická vzpruha.“

Ženích „pod obraz“, nevesta v zničených šatách, kytica v plameňoch, svadobný otec, ktorý stratí ženícha... to všetko na diváka čaká v komédii Láska hory prenáša, ktorá mala premiéru začiatkom mája. Z otca, ktorý sa spočiatku javí ako nezodpovedný, sa napokon vykľuje ten najlepší a najláskavejší,  a toho si zahral práve Richard Stanke, ktorý Netkám porozprával, ako sa mu nakrúcalo, prečo cvičí a na čom práve pracuje. 

Film Láska hory prenáša ste nakrúcail počas pandémie. Ako by ste opísali rozdiel medzi normálnym nakrúcaním a takýmto  s obmedzeniami?

Spoločenský život počas filmovačky, navyše v takom exkluzívnom prostredí, ako bol hotel v Tatrách, by bol za normálnych okolností rozhodne intenzívnejší. Sám som bol prekvapený, ako všetci dodržiavali pravidlá a obmedzenia, ktoré boli dané situáciou. O to viac sme sa mohli sústrediť na prácu, nehrozili nočné radovánky, nechodili sme neskoro spávať, bol to trochu taký pioniersky tábor. No musím povedať, že napriek tomu tam bola výborná atmosféra, výborná partia. Bolo to v čase, keď obmedzenia trvali takmer rok, naraz sme vycestovali z Bratislavy, mohli sme chodiť po horách, pohybovať sa v tom úžasnom prostredí. Takže v zásade sme boli šťastní, že sme toto všetko zažili, divadlá nehrali, všetko pozatvárané a priznám sa, ani si neviem predstaviť, ako by sa to dalo dokopy, keby sme mali skúšky v divadle, hrali predstavenia, takto sme boli neustále k dispozícii.

V ostatnom čase ma príjemne prekvapil už druhý film po Kryštofovi, ktorý je úplne iný žáner, ale s týmto má spoločné, že herecké obsadenie je česko-slovenské a každý herec si hovorí svojím jazykom. Ako vnímate tento jav vo filmoch?

Chválabohu za to! Verím, že to funguje aj medzi divákmi, verím, že sa udrží aj vďaka takýmto projektom či už filmovým alebo divadelným zrozumiteľnosť medzi našimi národmi. V Česku sa naše filmy viac predabovávajú, slovenské deti však už nemajú problém pozerať filmy v češtine, čítať knihy. Toto len napomáha stierať jazykové bariéry.

Zvyknutý ste na všelijaké scenáre, keď ste si tento prečítali, vaša postava je rozporuplná, potešili ste sa?  

Každý človek má kladné aj negatívne stránky a dôležité je, aby sa tam objavila ľudskosť a v tejto postave sa objaví časom. Mám  postavy, ktoré sa na začiatku javia ako záporné, ale napokon sa vykľuje, že vlastne celý čas išlo o dobro, rád. Je to autentickejšie aj pre diváka, aj  hercovi sa dobre stvárňuje takýto ľudský príbeh. Veď v živote sa  človek tiež dostáva do tragických situácií, v ktorých sa objaví kúsok komédie, a tak to má byť.

SND – Špina, foto: Robert Tappert

Zvládli by ste v reálnom živote kombináciu, aká sa ocitla na podnose, ktorá vás mala postaviť na nohy – koňak, ibalgin, silná káva...

Koňak nepijem, všeobecne tvrdý alkohol nepožívam, ale kávičkár som, občas aj ten ibalgin treba, takže v jemnejšej kombinácii aj áno.

Mohlo by vás zaujímať: ROZHOVOR s Oľgou Feldekovou ml. o tom, ako sa z kráľovnej bratislavských diskoték stala terapeutka

Čo vás bolí, keď si dáte ibalgin?

Chodím cvičiť, takže občas ma bolí rameno, pri zmene počasia, lebo málo spánku, ma pobolieva občas hlava, takže sem-tam siahnem po liekoch.

Aj vy niekedy preklínate kroky do fitka?

V podstate je to už moja závislosť, dokonca na sebe pozorujem, že ak náhodou dlhšie nemôžem ísť z nejakých dôvodov cvičiť a potom tam zájdem, zlepšuje sa mi nálada, cítim sa oveľa lepšie. Možno som fyzicky mierne unavený, ale je to hlavne o psychickej pohode. Samozrejme mám chvíle, keď sa mi nechce, ale na druhej strane viem, že po cvičení, keď vyjdem zo sprchy, som šťastný, že som šiel a prekonal sa, lepšie fungujem, viem, že toto musím pre seba absolvovať.

SND – Polnočná omša, foto: Braňo Konečný

Spomínate si na spúšťač, ktorý vás dohnal k cvičeniu, lebo napríklad Jiří Bartoška tvrdí, že herec patrí do krčmy?

Snažím sa to kombinovať. (Smiech). Bolo to ešte po skončení vysokej školy, keď sme začali chodiť cvičiť taká partia, potom sa pridali výtvarníci, hudobníci a napokon sa to stalo súčasťou mojich dní, lebo som cvičeniu doslova prepadol. Paradoxne to nie je pre mňa ani o fyzickej kondícii, ale veľmi mi to pomáha psychicky. Je to vzpruha.

SND – Vedľajšie účinky, foto: Robert Tappert

Na čom pracujete teraz?

Nedávno sme mali v divadle premiéru, chvalabohu to funguje bez obmedzení, čo j v podstate úžasné, konečne hráme pre divákov. Okrem toho točím seriál Einstein, kde hrám vyšetrovateľa, šéfa vyšetrovacej skupiny.

Seriálov vzniká neúrekom a niekedy sa v nich divák môže aj stratiť, lebo herci sa tam prelínajú, chvíľami, keď je dobrá dlhá reklama, sa človek musí zamyslieť, čo vlastne pozerá...

Tento Einstein je osemdielny zatiaľ, je to uzatvorené a nie je s čím si ho popliesť. Dôležitý je aj tým, s kým robíte, to je po scenári pre mňa veľmi podstatné. Mal som šťastie, že aj pri filme, aj pri seriáli sa stretla skvelá partia, takže je to radosť aj zo stretnutia. Je dôležité tešiť sa do roboty.