Gabriella Kopas sa už nejeden rok prihovára veriacim v úlohe kazateľky, a hoci zvestovanie slova Božieho nie je ľahké ako pierko, vzala si na plecia ešte jedno poslanie a pôsobí aj ako mediátorka. Pre Netky vydolovala zo zásobárne vedomostí a prezradila, v čom sa každý, a to bez výnimky, dopúšťa chýb pri komunikácii a obzvlášť vo chvíľach, keď sa má viac načúvať ako rozprávať.
Že je spôsobilá rozdávať rady, je jasné, keď si najskôr vysvetlíme, v čom tkvie tajomstvo mediátorstva.
„Mediátor rieši spory mimo súdu. Najčastejšie sa stretávam s prípadmi rozvodu, kedy je potrebné, aby sa dvaja dohodli, ako bude prebiehať starostlivosť o deti, alebo v akej výške bude jeden z partnerov platiť výživné. Smutné je, že ľudia nevedia, že sa prostredníctvom mediácie dá riešiť oveľa viac, či už susedské spory, nezhody na pracovisku alebo nedorozumenia v cirkvi. Je naozaj veľa prípadov, kedy by sa mohli využívať služby mediátora," objasnila Gabriella Kopas, ktorej cieľom je nájsť vo vzťahoch akúsi zhodu. Tá sa, pravdaže, dosahuje vďaka počúvaniu. Poučiť by nás mohla a mala i Biblia, v ktorej sa rovnako upozorňuje, že človek má byť pomalý hovoriť, ale, naopak, rýchly počúvať.
Päť chýb
Ktoréže chyby teda neustále opakujeme a zdá sa, ako keby sme sa nevedeli odnaučiť?
Po prvé, veličizným omylom je príprava odpovede. „Dá sa to na sebe vypozorovať pri dôležitých rozhovoroch. Druhý niečo hovorí, ale my si už vopred pripravujeme odpoveď, vďaka čomu nám, samozrejme, unikne dosť podstatná časť jeho vety."
Po druhé, pomerne časté a v období dneška i obzvlášť obľúbené, je, ľudovo povedané, skočenie do reči. „Učia nás to už v škôlke, že si nemáme navzájom skákať do reči. Ľudia to však stále robia, pretože sa cítia byť určitým spôsobom ohrození. Je to veľmi silný zlozvyk, ale silou vôle sa dá odnaučiť a jednoducho počkať, kým ten druhý dokončí vetu."
Po tretie, nesprávne sa počúva, ak sa silou-mocou usilujeme vykoľajiť konverzáciu, čo znamená, že sa vyhýbame a utekáme pred tým, na čom naozaj záleží. Rozhovor je tak najskôr naľavo, potom vykročí vpravo, a hoc sa slová pomíňali všelijaké, riešenie je v nedohľadne.
Po štvrté, nikdy by sa nemalo počúvať iba s prihliadnutím na svoju perspektívu. Komunikácia má totiž priniesť obojstranný prospech a ukázať prvému i druhému odlišný pohľad. „Na mediácii sú obidvaja zúčastnení postavení pred úplne inú realitu. V dôvernej atmosfére potom prvý raz vypočujú postoj niekoho iného a môžu priznať, že sa mýlili a prišlo k veľkému nedorozumeniu."
Po piate, pri počúvaní je nesmierne žiaduce vyhýbať sa multitaskingu, ktorý, ako zrejme vieme všetci, nesie viaceré nebezpečenstvá. „Multitasking sa deje vtedy, keď počúvame, ale buď sa fyzicky, alebo mentálne, venujeme aj ďalšej činnosti."
Viera a mediácia
Gabriella Kopas síce svoju profesiu kazateľky netají, ale keďže je mediácia postavená na inom základe a neodohráva sa v cirkvi, nevyužíva duchovné metódy a nepresviedča o pravdivosti viery. Napriek tomu majú klienti vo zvyku preštudovať si jej osobnosť, teda aspoň čiastku, ktorá je dostupná na sociálnej sieti, a tak sa ľahko dostanú i k informácii, že slúži Bohu.
„V mediácii mi viera v Boha pomáha napríklad v tom, že mi dáva obrovskú empatiu. Okrem toho, ľudia, ktorí vedia, že som kazateľka, majú tendenciu správať sa slušnejšie a nepoužívajú toľko vulgarizmov," priblížila ingrediencie, ako zmiešať kresťanstvo so všednosťou. Navyše sa jej, podľa vlastných slov, oveľa lepšie buduje dôvera, čo zaiste nie je na škodu.
„Klienti mi viac dôverujú, lebo majú nejaký zvláštny vnútorný pocit, že idú na spoveď."
Človek by predpokladal, že pri vykonávaní mediácie je náročné, ba priam nemysliteľné, nenosiť emócie z práce do súkromia, ale Gabriella Kopas nepociťuje nijakú záťaž a nemusí vynakladať úsilie, aby zo seba striasla nadbytočný cit.
„Mne veľmi pomáha uvedomenie si, že som nezávislá osoba. Nežijem s tými ľuďmi a nepoznám ich, takže sa viem odosobniť. Navyše keď potrebujem, tak si pocity vylejem do hry na klavíri a hneď mi je lepšie."
Možno vás zaujme: Nedeľné zamyslenie: Dôvera v Boha prináša útechu nielen duši, ale aj zdravie pre telo
Nemohla som premárniť príležitosť a s dávkou zvedavosti som sa odvážila spýtať, či zručnosti nadobudnuté v rámci mediácie, unesie aj jej domácnosť a či je rodinná komunikácia vyspelejšia, možno dokonca až závideniahodná.
„Môj manžel by ti povedal, že so mnou sa veľmi ťažko háda. Podstatné ale u nás je, že my vieme, že sa ľúbime. Nie je tam žiadny strach, že ten druhý ma neľúbi. Takže ak sa aj hneváme alebo sa nepochopíme, vždy máme jeden v druhom istotu. A práve neistota či strach z nedostatku lásky sú príčiny, prečo sa komunikácia kazí," prezradila s úsmevom Gabriella, s ktorou rozprávať sa je zážitok hodný ponechania si vo forme spomienky.
Jej aktivity je možné podrobne sledovať na stránke.
https://drkopas.com/
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies