Aj vďaka nej tento rok oslavuje 30. výročie. Hovoria jej kapela jedného hitu, čo nie je pravda, veď už len v titulku sú dva, a bolo ich ďaleko viac.
Rozhovor je trochu osobnejší, pretože v začiatkoch som im robila manažérku. Aj po takom dlhom čase musím s potešením konštatovať, že zakladajúci členovia – gitarista Mário Maryša Tománek a spevák Boris Lettrich – sa v jednej veci nezmenili. Dodnes sa s nimi dá neskutočne nasmiať. Koniec-koncov, uvidíte to vo videu.
Hľadali raj, našli ho, ale...
Jedného dňa sa zjavili v redakcii mládežníckeho týždenníka, kde som pracovala, so singlom Hľadám raj (baby kakavove). Zarozprávali sme sa a asi po dvoch hodinách sme sa dohodli, že budem ich manažérka, pretože onedlho im vyjde celý album Aj ty, AYA!?, s ktorým im výrazne pomohol Julo Kinček. Čo sa však dialo predtým a ako kapela vznikla, porozprávali chalani až teraz.
„Predtým sme mali kapelu s Tiborom Nekorancom, ktorá hrávala 7 rokov po zábavách; tá sa potom rozpadla, zostali sme s Tiborom sami a rozmýšľali, čo ďalej,“ začne Mário.
Cez kamaráta zohnali títo Žilinčania bubeníka Vlada Pavla z Dolného Kubína, ktorý im z toho istého mesta dohodil speváka Borisa Lettricha.
„Boli sme sa na neho pozrieť, videli a počuli sme ho, páčil sa nám, tak sme mu povedali: Borko, ideš k nám?!“ usmieva sa Mário, Boris však uvedie veci na pravú mieru.
„Narozprávali mi veľký príbeh a ja som uveril. Prišiel som na skúšku do Višňového, bol to vlastne konkurz, čo som nevedel. Mário mi to povedal po piatich rokoch. Zaspieval som, dali sme si pivo...,“ a skončil na tri týždne v nemocnici. Čo sa mu stalo, sa dozviete vo videu.
Rok 1992, prvá podpis karta.
„Tam mi zavolal Mário, vraj vyhral si konkurz! Až zase po niekoľkých rokoch mi povedal, že tam boli traja ľudia – jeden mal 140 kíl, druhý nemal zuby a tretí som bol ja, tak som vyhral,“ smeje sa Boris.
Kapela vznikla v roku 1992, prvý album bol mimoriadne úspešný, rádiá z neho v tom čase hrali 8 skladieb v rotáciách, čo nemali ani oveľa známejší interpreti. Chalani si 7 rokov žili svoj sen, až prišiel rok 1998 a spolu s ním éra dancefllooru. Ako to už na Slovensku chodí, vylučovacou metódou zmizli z éteru a z pódií rockeri, poslucháči začali tancovať...
Kritický rok 1998 a spása v „poslednej“ pesničke So mnou.
„Mali sme obdobie, kedy sme boli úplne na rozpade. Na na záver sme ešte napísali pesničku So mnou, ktorá sa chytila vo všetkých rádiách a doslova nám zachránila život,“ hovorí Boris a Mário súhlasne prikyvuje.
Jeden hit? Ale no...
Niektorí experti dodnes tvrdia, že AYA je kapelou jedného hitu, pričom narážajú na Malého princa. V kontexte s tým, čo sme doteraz povedali, to nesedí ani omylom. Ako to vnímajú chalani?
„Sprevádza nás to celou to našou kariérou, niektoré rádiá sa nám až tak nevenujú, s výnimkou Slovenského rozhlasu, ktorý dáva priestor nám aj inej domácej tvorbe, za čo mu ďakujeme,“ dopĺňajú sa Mário s Borisom.
Aktuálny singel Len to prosím nerieš
„Aj vo veľkých rádiách hrajú hlavne Malého princa, na základe čoho nás označujú za kapelu jedného hitu, čo nie je pravda. Prídeme na nejaké miesto mimo náš región, pod pódiom je 50 ľudí. Začneme hrať a zrazu je tam 800 ľudí, spievajú s nami, a nielen Malého princa. Mnohokrát pesničky poznajú, len nevedia, že sú naše.“
Mohlo by vás zaujímať: ROZHOVOR Ondrej Kandráč: „Ideme do burčiakového obdobia – teším sa naň!“
Nech už je to tak či onak, AYA oslavuje 30. výročie, ako inak, výnimočným koncertom. Uskutoční sa 28. septembra v žilinskom Tennis Pointe, kde sa jej členovia predstavia so Štátnym komorným orchestrom Žilina pod taktovkou Adriana Kokoša, ktorý má na konte spolupráce s takými legendami ako Karel Gott či Meky Žbirka.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies