ROZHOVOR thajboxer Jakub Kadáš: Zápas s celebritou by pre mňa predstavoval najľahšie zarobené peniaze v kariére

Ako si sa dostal k thajskému boxu?

Môj kamarát, ktorý sa mu v tom čase už nejaký čas venoval, mi povedal, či by som nechcel prísť k nim na tréning, že by sa mi to mohlo páčiť. Ja som v tom období skončil s atletikou, flákal sa len po vonku, no k športu ma to ťahalo vždy. Tak som išiel, vyskúšal, dostal prvú bitku a ostal som pri tom doteraz.

O tebe je známe, že si v Thajsku dokonca žil. Na čo si si musel zvyknúť hneď na začiatku svojho exotického dobrodružstva?

Tak určite na veľa vecí, ako na jazyk, dopravu, dĺžku a úroveň tréningov, alebo aj na to, že v každom taxíku a 7-Eleven ide klíma na plné bomby. Dnes to ale nevnímam tak, že som si zvykal. Nastavil som sa na to, na čo bolo treba, a prispôsobil sa. Myslím si, že je to prirodzené, keď sa rozhodneš, že chceš niekde nejaký čas stráviť alebo žiť.

V mekke tohto športu sa nachádzaš aj v súčasnosti. Ako prebieha tvoj bežný deň a tréningový režim? Našinec – laik si asi predstaví úmorný dril za tvrdých podmienok.

Môj bežný deň v Thajsku je úplne jednoduchý. Vstávam každý deň skoro ráno, trénujem od pondelka do soboty, niekedy aj v nedeľu, ak je to potrebné kvôli zápasu, driem a trpím. (Smiech). Takže tréning, spánok, tréning, pomedzi to jedlo a takto dookola každý deň. Momentálne trénujem v jednom z najlepších gymov v Thajsku s chlapcami, ktorí tu boxujú prvú ligu s thajskou elitou a som sponzorovaný klubom, takže úprimne, nemám tu na iné veci čas a veľakrát ani chuť. Keď mám voľný deň,  rád si skočím niekam na pláž, ak sa mi chce, doprajem si dobré jedlo, no hlavne dávam telu potrebný oddych do ďalších dní a tréningov. Ak chceš zápasiť tu u nás v Phuket Fight Clube a nielen na lokálnych štadiónoch, tak čo sa týka tréningov, je to veľmi náročné. Nebudem klamať, ale asi práve vďaka tomu sú všetci tam, kde sú a ďalší tam smerujú.

Si jedným z mála bojovníkov, ktorí získali vysokoškolský titul. Študoval si ekonomiku a manažment pre drevospracujúce podniky na Technickej univerzite. Rozmýšľal si niekedy nad kariérou v tomto obore?

Úprimne, skôr mi veľakrát napadlo, kde by som mohol byť dnes, ak by som 5 rokov neštudoval a odišiel by som žiť do Thajska skôr, ale všetko je tak, ako má byť, a rozhodne to neľutujem. V tom čase som to tak asi chcel a dnes, aj keď sa tomu nevenujem, som rád, že som školu úspešne dokončil. Ešte počas vysokej školy som sa venoval práci s drevom, práca ma bavila, no zvíťazil u mňa šport, ktorému sa venujem. Ako sa však hovorí, nikdy nehovor nikdy.

Keď sa povie thajský box, fanúšikovia na Slovensku si zrejme vybavia meno legendárneho Vladimíra Moravčíka. Ako vnímaš túto ikonu domáceho muay thai?

My sme s Vladom svojho času trénovali v rovnakom gyme v Banskej Bystrici, obaja sme z rovnakého mesta, dokonca sídliska. V čase, keď som začínal s thajským boxom a bol len amatér, Vlado už behal po svete s dnes už bývalým trénerom a boxoval veľké zápasy. Za to, čo všetko dosiahol a s akými menami zápasil, má môj rešpekt, pretože viem, čo to obnáša a akú daň si tento šport berie, keď chceš zápasiť s najlepšími. Chalan z malého mesta, rovnako ako ja, sa bil so špičkou vo svete a porážal ju. Keby sa ma niekto opýtal, s kým by som chcel zápasiť, tak bez váhania poviem, že s Vladom. Vždy som túžil bojovať s najlepšími a Vlado k nim nepochybne právom patrí.

Bojové športy zažívajú v našich končinách neustály rozmach, za čo vďačíme hlavne popularite MMA. Dá sa vďaka thajskému boxu na Slovensku, v porovnaní s minulosťou, slušne zarobiť alebo je to stále o cestovaní do cudziny?

Myslím si, že tak ako v prípade každého individuálneho športu, rovnako aj v thajskom boxe zohrávajú veľkú rolu sponzori a partneri, bez ktorých by to nie že nešlo, ale rozhodne by to bolo oveľa náročnejšie. Dnes je to aj čo sa zápasov týka určite o čosi lepšie v porovnaní s minulosťou, no niektoré veci sa nezmenili ani dnes, čo je dosť smutné. Problém je hlavne ten, že šport ako taký je slabo podporovaný štátom a naopak, keď sa rozhodne nejaký promotér urobiť akciu, na ktorú ťa zavolá zápasiť, ponuka je častokrát na smiech.

Chápem, že každý chce zarobiť, potom sa ale pýtam, prečo nedajú zarobiť tým, na ktorých to celé stojí? Ide to ruka v ruke, lenže u nás ide všetko akosi pomalšie a veľakrát naopak. Ale nie je to tak len v thajskom boxe, deje sa to napríklad aj v zmienenom MMA. Poznám chlapcov, ktorí absolvovali ťažké zápasy, sledované zápasy v MMA za drobné. Ja som zápasil zadarmo či doma alebo v zahraničí a nikdy som s tým nemal problém, pretože som vždy miloval to, čo robím, no myslím si, že toto obdobie života už mám dávno za sebou. Zastávam názor, že v prvom rade si musíš vážiť sám seba, aby si ťa vážili aj tí, ktorí ťa pozývajú zápasiť na svoje akcie.

Ty si sa stal jednou z tvárí novovzniknutej organizácie Real Fight Arena, ktorá chce konkurovať dlhoročnej jednotke na trhu, Oktagonu MMA. Ako vznikla vaša spolupráca?

Oslovili ma, či by som mal záujem u nich zápasiť, no nakoľko som nevedel, o koho alebo o čo ide, tak to chcelo nejaký čas. Nasledovali osobné stretnutia, kde sme sa bavili o tom, ako by určité veci asi mali vyzerať, no a potom už prišla zo strany RFA konkrétna ponuka, ktorú som sa po porade so svojím tímom rozhodol prijať.

Na podujatí RFA Grand Opening nastúpiš v máji proti súperovi z Maďarska, ktorým bude Dominik Bereczki. S akou taktikou na neho vyrukuješ?

Každý zápas je iný a spolu s ním sa mení aj taktika do boja, no ja som zápasník, ktorý sa viac zameriava na seba ako na súpera, pretože viem, že ak som dobre pripravený, nemusím sa starať o to, kto stojí proti mne. Samozrejme, že s nejakou taktikou vstúpim aj do tohto zápasu, samotná taktika sa však veľakrát môže zmeniť v zápase už len tým, že súper začne robiť niečo iné, než si ty očakával. Preto sa na tento zápas, rovnako ako na každý iný, pripravím najlepšie, ako viem, moji tréneri naštudujú súpera a ide sa na to.

Aké sú tvoje ciele v organizácii?

Moje ciele sú jasné – predvádzať tvrdé a atraktívne zápasy a hlavne vyhrávať. Opasok a ostatné veci budú potom už len peknou súčasťou toho všetkého.

Vydal by si sa cestou tzv. „mainstreamu“ a súhlasil by si s exhibíciou s nejakým raperom či inou známou osobnosťou? Názory na takéto zápasy sa totiž aj v športových kruhoch rôznia.

Na jednej strane ma to ako fightera, ktorý si zažil všetky tie vzostupy, pády a sr*čky tohto športu, trochu hnevá, že sa dáva priestor takýmto veciam a že si niekto, a to je teraz úplne jedno, či to je spevák, herec, youtuber alebo kto, zmyslí, že chce zápas, tak tu robia všetky tie divadlá okolo toho, no na druhej strane, prečo nie? Ak by k takému niečomu došlo a niekto by to dobre zaplatil, myslím si, že by to boli najľahšie zarobené peniaze v mojej kariére.

Dnes je ale bohužiaľ doba, keď má veľa ľudí pocit, že môžu robiť všetko, no horšie je to, že si myslia, že to skutočne robiť vedia. Keď je raz niekto dobrý spevák, mal by spievať. Keď je raz niekto zápasník, nech zápasí a nech sa navzájom tie kultúry povedzme podporujú, ale inak v tom ja osobne nevidím nejaký iný význam, ktorý by mal niečo priniesť jednej alebo druhej strane, samozrejme okrem peňazí. Ak je to len o nich, OK, ale ak sa chce niekto prekonávať, dá sa to aj bez týchto zbytočných divadiel. Ale hovorím, doba sa mení a ľudia s ňou. Ver, že sa na to viem pozrieť všetkými smermi, no predsa ani za Liverpool nebudeš hrať len preto, že máš sledovanosť na Instagrame a myslíš si, že vieš hrať futbal. Možno, že nás čaká ale aj táto doba (Smiech).

Prečítajte si tiež: UFC: Buday víťazne, hrozila mu diskvalifikácia