BRATISLAVA - RTVS pripravila výnimočný nový dokumentárny cyklus Charta 77 – signatári zo Slovenska, v ktorom od štvrtka 5. októbra až do blížiaceho sa výročia nežnej revolúcie predstaví každý štvrtok na Dvojke životné osudy neznámych signatárov Charty 77, ktorí pochádzali zo Slovenska. Príbehy šiestich chartistov zo Slovenska predstaví RTVS divákom v šiestich dokumentárnych medailónoch. 6-dielnu sériu Charta 77 - signatári zo Slovenska odvysielať RTVS od 5. októbra každý štvrtok neskôr večer po SK dejinách.
Slovensko si len nedávno pripomenulo 55.výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy a Charta 77 bola počas následnej normalizácie najhlasnejšou obhajobou ľudských práv v Československu. V čase od jej vzniku až do novembra 1989 ju podpísalo 1883 ľudí, no podľa odhadov historikov boli len niečo vyše štyri desiatky z nich zo Slovenska. Príbehy šiestich chartistov zo Slovenska predstaví RTVS v 6 dielnom dokumentárnom cykle Charta 77 – signatári zo Slovenska, medzi nimi príbeh talentovanej výtvarníčky a výraznej ženy československého undergroundu, žiaka tvorcu Charty 77, filozofa Jana Patočku alebo jediného Slováka, ktorý sa stal hovorcom Charty 77 a po nežnej revolúcii vyšetroval tiež komunistické zločiny, medzi nimi tiež vyšetrovateľa z Horákovej procesu. S protagonistami príbehov sa televízny štáb s kamerou vracal na miesta, ktoré súvisia s ich minulosťou – do väzenia na Pankráci až po miesta, kde kedysi chartu podpísali. Ide o posledný projekt RTVS, v ktorom vystupoval zosnulý herec, spevák a moderátor Daniel Heriban, ktorý je hlasom dokumentárneho cyklu.
Námet, scenár a réžiu cyklu pripravila Soňa Gyarfašová, ktorá ním nadväzuje na rozhlasovú sériu rozhovorov so signatármi Charty 77, ktoré mohli poslucháči minulý rok počúvať vo vysielaní Rádia Devín. Ako odborný garant spolupracoval na cykle aj riaditeľ Ústavu pamäti národa Jerguš Sivoš.
1. Marián Zajíček: Otázka princípov (5. októbra na Dvojke)
Marián Zajíček a Robert Gombík boli dvaja mladí kňazi. Keď sa zo Slobodnej Európy dozvedeli o vzniku Charty 77, sadli do auta a vyrazili do Prahy za jedným z jej tvorcov – ľavicovým spisovateľom Pavlom Kohoutom, ktorého adresu poznali zo samizdatu. Nepriateľmi sa stali po svojom podpise nielen pre komunistický režim, chrbtom sa im otočila aj oficiálna cirkevná vrchnosť.
2. Martin Beck Matuštík: S odkazom Jana Patočku (12. októbra na Dvojke)
Bol prvákom na psychológii na Karlovej univerzite a takpovediac aj osamelým bežcom - Chartu 77 podpísal medzi prvými, hoci nikoho z disentu osobne nepoznal. Bol totiž študentom tvorcu a hovorcu Charty 77, profesora Jana Patočku, ktorý zomrel po brutálnych výsluchoch Štátnej bezpečnosti. Z úcty k svojmu profesorovi podpísal 19-ročný Martin krátko po jej vzniku Chartu 77 - a práve podpis mu dal silu opustiť jeho rodnú krajinu.
3. Vladimír a Mária Komárovci: Tí, ktorí štípali režim (19. októbra na Dvojke)
Chartu 77 podpísali mladí manželia spoločne – Vladimír bol psychiater, Mária zasa novinárka, ktorá začala reportovať o zločinu totality nielen Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných, ale aj do Hlasu Ameriky a Slobodnej Európy. Košickí eštebáci dali ich zväzku meno Osa. "Komár a osa.... asi sme veľmi štípali," hovoril s úsmevom Vladimír Komár, ktorý dnes udržiava pamiatku aj na svoju manželku.
4. Kyra Matuštík: Neskrotná (26. októbra na Dvojke)
Celý jej život je spojený s tvorbou - nadčasovými témami ako vzťah človeka k človeku, ale aj zmysel ľudského života. No venuje sa v nej ekologickým zmenám, judaistickej tradícii či vyrovnávaniu a dedičstvom minulosti. Vyrastala v umeleckom prostredí, v rodine teoretika umenia Radislava Matuštíka, ktorý bol pre režim personou non grata. Od umenia sa potom dostala k revolte, undergroundu a Charte 77.
5. Tibor Novotka: Rebel proti vlastnej vôli? (2. novembra na Dvojke)
Signatár Charty 77 Tibor Novotka išiel už ako mladý chlapec hlavou proti múru . Bol to 16-ročný študent, keď napísal na britské veľvyslanectvo list, že sa chce dozvedieť niečo o západnej kultúre. List však zachytila Štátna bezpečnosť a on si prežil prvé výsluchy a vyšetrovania. O rok neskôr sa pokúsil sa z komunistického raja ujsť, no neúspešne. Dostal sa za to ako neplnoletý aj do väzby. Neskôr dal sovietsku vlajku tam, kam podľa neho patrila - teda tam, kam aj kráľ chodí pešo. Za to si vyslúžil aj súdny proces.
6. Miroslav Lehký: Z hovorcu Charty 77 vyšetrovateľom komunistických zločinov (9. novembra)
Otca, ktorý bol preňho vzorom, prenasledovali nacisti aj komunisti. Už ako mladý človek tak vedel, čo znamená totalitný režim. Aj preto sa celkom prirodzene dostal aj on sám do disentu. Mal blízko k politickým väzňom z 50.rokov, pražskému disentu, ale tiež k slovenskej tajnej cirkvi - konali sa uňho bytové semináre a pomáhal pri vydávaní samizdatu. V spoločenstve charty sa ocitol už v roku 1977, no podpísal ju až neskôr.
Dokumentárne medailóny odvysiela RTVS na Dvojke každý štvrtok od 5. októbra neskôr večer po relácii SK Dejiny. Osudy slovenských chartistov si budú môcť diváci pozrieť aj na filmovom plátne – v druhej polovici novembra budú uvedené na filmovom Festivale slobody v Bratislave.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies