Rumuni hlasujú v prezidentských voľbách, ktoré môžu ovplyvniť smerovanie krajiny v NATO a EÚ.
V nedeľu sa v Rumunsku uskutoční druhé kolo prezidentských volieb, ktoré môže mať zásadný vplyv na jeho politický kurz. Voliči si vyberajú medzi krajne pravicovým kandidátom Calinom Georgescuom, ktorý je kritik NATO a podporovateľ Ruska, a centristkou Elenou Lasconiovou, orientovanou na proeurópske hodnoty. Výsledok volieb by mohol posilniť izoláciu Rumunska v rámci Západu a oslabiť jeho podporu Ukrajine.
V dokumentoch, ktoré v stredu odtajnila najvyššia rumunská bezpečnostná rada, sa uvádza, že krajina bola v období po sebe nasledujúcich volieb terčom „agresívnych hybridných ruských útokov“. Rumuni budú v nedeľu hlasovať v druhom kole prezidentských volieb, v ktorom by Calin Georgescu, krajne pravicový, proruský kritik NATO, mohol poraziť proeurópsku centristku Elenu Lasconiovú, čo by mohlo izolovať Rumunsko na Západe.
62-ročný Georgescu, ktorý sa považuje za outsidera, prekvapil rumunský politický mainstream aj európskych spojencov, keď sa v prvom kole 24. novembra stal víťazom. Považuje ruského prezidenta Vladimira Putina za skutočného lídra a vlastenca, čo vyvolalo obavy z možného vplyvu Ruska, hoci Moskva tieto obvinenia poprela.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že Georgescu má podporu takmer 60 % voličov, ale zvyšných 40 % je ešte nerozhodnutých, čo vytvára neistotu ohľadom výsledku. „Je ťažké predvídať výsledok,“ povedal politológ Sergiu Miscoiu z univerzity Babes-Bolyai. „Ak nedôjde k mobilizácii nerozhodnutých, Georgescu zvíťazí.“ (Našli sme pre vás najnovšie štatistiky a pomery, ktoré sú približne dve hodiny staré, kde je už výsledok tesnejší).
Očakáva sa, že presadí politiku posilňujúcu vzťahy s Ruskom a zníži podporu vojenskej spolupráce s NATO. Lasconiová, naopak, apeluje na voličov, aby „neodklonili krajinu od jej západného smerovania“. Vo svojich vyjadreniach zdôrazňuje dôležitosť EÚ, NATO a potrebu pokračovať v podpore Ukrajiny, ktorá čelí ruskej agresii.
Politológovia varujú, že potenciálne zvolenie Georgescua by mohlo pridať Rumunsko k štátom strednej a východnej Európy, kde krajne pravicové vlády preberajú iniciatívu a narušujú politickú stabilitu EÚ. „Rok 2025 bude pre vládnucu väčšinu mimoriadne ťažký,“ predpovedá politológ Cristian Pirvulescu. „Súčasné ekonomické a sociálne problémy by mohli sťažiť parlamentu splniť potrebné úlohy.“
Voľby sú pre Rumunsko kritickým momentom, pričom sa krajina už teraz nachádza v zložitej ekonomickej situácii, s rozpočtovým deficitom na úrovni 8 % HDP. Prezident, ktorý má v Rumunsku poloexekutívnu funkciu, bude mať zásadnú úlohu v strategickom rozhodovaní o obrane, zahraničnej politike a vplyve na EÚ a NATO.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies