Ruské ministerstvo zahraničných vecí varovalo svojich občanov pred cestovaním do Spojených štátov amerických, Kanady a väčšiny krajín Európskej únie. Dôvodom sú podľa hovorkyne ministerstva Marije Zacharovovej vážne riziká spojené s napätými vzťahmi medzi Ruskom a týmito krajinami.
Zhoršujúce sa vzťahy s USA
Zacharovová na stredajšom brífingu zdôraznila, že cesty do USA sú rizikové, či už ide o súkromné návštevy alebo oficiálne povinnosti. „Vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi sú na pokraji roztrhnutia,“ vyhlásila a dodala, že ruskí občania by mohli byť vystavení prenasledovaniu či iným nepríjemnostiam zo strany amerických úradov.
Moskva varuje aj pred cestami do Kanady a krajín EÚ, ktoré označila za „satelity“ USA. Tieto varovania prichádzajú v kontexte stále zhoršujúcich sa diplomatických vzťahov, ktoré sú na najnižšom bode od čias kubánskej krízy v roku 1962.
Reakcia USA
Spojené štáty taktiež odrádzajú svojich občanov od cestovania do Ruska. Upozorňujú, že americkí občania môžu čeliť obťažovaniu, svojvoľnému zadržiavaniu alebo iným zásahom zo strany ruských úradov. Táto situácia reflektuje prehlbujúce sa napätie medzi týmito dvoma veľmocami, ktoré ešte viac eskaluje vojna na Ukrajine.
Konflikt na Ukrajine a jeho vplyv
Neutíchajúci konflikt na Ukrajine výrazne prispel k ochladeniu vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom. USA sú jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny, pričom jej poskytli vojenskú pomoc vo výške viac ako 62 miliárd dolárov. V posledných mesiacoch USA umožnili Ukrajine použiť taktické rakety dlhého doletu, čo Moskva považuje za eskaláciu konfliktu.
Rusko ostro kritizuje aj americkú pôžičku Ukrajine vo výške 20 miliárd dolárov, ktorá má byť krytá ziskom zo zabaveného ruského majetku.
Napätie okolo zadržiavania občanov
Obe krajiny sa navzájom obviňujú zo zadržiavania občanov na základe neodôvodnených obvinení. V auguste došlo k výmene väzňov medzi USA a Ruskom, pričom Moskva prepustila troch Američanov vrátane novinára Evana Gerškoviča. Na druhej strane USA prepustili niekoľkých ruských občanov, vrátane Vladislava Kľušina a Romana Selezňova, odsúdených za kybernetické zločiny.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies