Z vojenského kozmodrómu Pleseck 4. decembra 2024 odštartovala raketa Sojuz-2-1b s pravdepodobným cieľom vyniesť na obežnú dráhu satelit Lotos-S1, označený aj ako 14F145. Tento satelit je deviatym prírastkom do konštelácie Liana, ktorá slúži ruským ozbrojeným silám na elektronické spravodajstvo.
Prípravy na misiu
Prípravy na štart zahŕňali varovania pre viaceré oblasti v Jamalskom okruhu a republike Komi, kde sa očakávali dopady častí rakety. Tieto zóny zahŕňali:
Štart bol pôvodne plánovaný na 27. novembra 2024, ale viackrát odložený, kým sa uskutočnil 4. decembra v čase 20:59 moskovského času.
Priebeh štartu
Po vertikálnom štarte raketa zamierila na severovýchod, aby sa dostala na orbitu so sklonom približne 67,1 stupňa. Postupne sa oddelili:
Tretí stupeň rakety pokračoval v odpaľovaní až do uvoľnenia satelitu na počiatočnú obežnú dráhu.
Potvrdenie úspechu
Ruské ministerstvo obrany krátko po štarte potvrdilo úspešné dosiahnutie cieľovej dráhy a nadviazanie spojenia s družicou.
Orbitálne manévre
Podobne ako pri predchádzajúcich štartoch satelitov Lotos, náklad sa dostal na eliptickú dráhu (200 x 900 km). Po niekoľkých dňoch satelit pravdepodobne použije vlastný pohon na zakrúženie dráhy do výšky približne 900 km, kde bude pripravený na prevádzku v rámci konštelácie Liana.
Význam konštelácie Liana
Satelity Lotos-S1 a Neitron tvoria základ ruského vojenského spravodajského systému. Poskytujú schopnosti elektronického spravodajstva a radarového snímania, ktoré sú kľúčové pre strategické a taktické operácie ruských ozbrojených síl. Vypustenie deviateho satelitu uzatvára sériu misií v rámci dohody z roku 2017.
Tento štart zdôrazňuje pokračujúci vývoj ruských vojenských vesmírnych kapacít napriek geopolitickému napätiu a sankciám. Konštelácia Liana predstavuje významný prvok v modernizácii ozbrojených síl a ich schopností vo vesmíre.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies