Rusko vytvára nový formát diplomatických vzťahov s EÚ

Formát vzťahov s predstaviteľmi EÚ dnes podľa neho pozostáva z ojedinelých stretnutí, na ktorých sa preberajú predovšetkým záujmy Bruselu. Moskva, ako poznamenal Lavrov, je pripravená vrátiť sa k normálnym vzťahom, ale v tejto súvislosti musia európski partneri brať do úvahy aj záujmy Ruska.

„Sme pripravení zvážiť akékoľvek otázky, ktoré môžu poskytovať spoločný záujem. Ale konajúce sa raz za čas príležitostné stretnutia ešte nemusia znamenať vzťahy“,- uviedol ruský minister. Lavrov zdôraznil, že „Rusko neopúšťa Európu – má veľa priateľov na úrovni jednotlivých krajín EÚ“.

Podľa ruského ministra sa rok 2014 stal akýmsi zlomovým bodom, keď sa na Ukrajine uskutočnil štátny prevrat a „Európska únia vo všeobecnosti preukázala svoju bezmocnosť v súvislosti s dohodou, ktorá bola dosiahnutá hneď pred prevratom medzi vládou a opozíciou a ktorú podpísali Nemecko, Francúzsko a Poľsko“.

Diplomat poznamenal, že ukrajinská opozícia odignorovala tieto podpisy a aj stanovisko EÚ, ktoré spočívalo v potrebe splniť dohodu.

Lavrov minulý týždeň uviedol, že Moskva je pripravená prerušiť vzťahy s Európskou úniou, ak budú z jej strany zavedené sankcie, ktoré vytvárajú rizika pre citlivé odvetvia hospodárstva. Neskôr tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov uviedol, že význam Lavrovových vyhlásení bol skreslený v Európe.

Sankcie

Európska únia v lete 2014 uvalila na Rusko ekonomické sankcie kvôli konfliktu na Ukrajine. Neskôr ich rozšírili. Lídri EÚ v marci 2015 spojili tieto opatrenia s vykonávaním minských dohôd. Moskva poukázala na to, že Rusko nie je stranou vnútro-ukrajinského konfliktu a nie je predmetom minských dohôd, ale je iba sprostredkovateľom procesu urovnania. Moskva prijala odvetné obmedzenia.

Už o rok neskôr sa ukázalo, že Európa stráca viac od sankcii uvalených na Rusko. Od marca 2014 do marca 2015 Moskva prišla iba o 55 miliárd dolárov a Európska únia stratila 110 miliárd dolárov. Obzvlášť ťažko bolo zasiahnuté Nemecko, ktoré strácalo 700 miliónov dolárov mesačne kvôli bilaterálnym obmedzeniam.

Sankčnú vojnu medzi Bruselom a Moskvou podrobne študovali aj ekonómovia Viedenského inštitútu pre medzinárodný ekonomický výskum (Wiener Institut fur Internacionale Wirtschaftsvergleiche – WIIW).

Podľa výsledkov posledných hodnotení WIIW, zníženie vývozu do Ruska stálo Nemecko 0,2% HDP v rokoch 2014-2018, Rakúsko – 0,5%. Najviac zasiahnutými ekonómovia označili Česko a Maďarsko – každý stratil 0,6% a aj Slovensko (mínus jedno percento HDP). Avšak najväčšie straty utrpelo Nemecko – iba za prvé dva roky sankcií 14 miliárd eur.