MOSKVA - Rusko spustilo zbrojný program v Číne zameraný na vývoj a výrobu útočných dronov s dlhým doletom, ktoré majú byť použité vo vojne proti Ukrajine, uviedli dva zdroje z európskej spravodajskej agentúry a dokumenty, ktoré preskúmal Reuters.
Drony sa stali základom konfliktu, ktorý vyvolala ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022. Kyjev v posledných týždňoch zintenzívnil vlastnú ofenzívu bezpilotných lietadiel a nasadil ich hlboko na ruskom území s cieľom zamerať sa na infraštruktúru a zásobovacie sklady.
IEMZ Kupol, dcérska spoločnosť ruskej štátnej zbrojárskej spoločnosti Almaz-Antey, vyvinula a letovo otestovala nový model dronu s názvom Garpija-3 (G3) v Číne s pomocou miestnych špecialistov, uvádza sa v jednom z dokumentov, v správe, ktorú Kupol začiatkom tohto roka zaslal ruskému ministerstvu obrany a v ktorej opisuje svoju prácu.
Kupol v následnej aktualizácii informoval ministerstvo obrany, že je schopné vyrábať bezpilotné lietadlá vrátane G3 vo veľkej v továrni v Číne, aby mohli byť tieto zbrane nasadené v "špeciálnej vojenskej operácii" na Ukrajine, čo je termín, ktorý Moskva používa pre vojnu.
Bidenova administratíva uvalila sankcie na niekoľko čínskych spoločností, ktoré sa podľa nej podieľali na dodávkach komponentov pre drony a iného vojenského tovaru do Ruska. Je to však prvýkrát, čo sa uvádza, že Čína dodáva Rusku letecké zbrane ako celok.
Podľa podrobností uvedených v dokumente spoločnosť Kupol vyvinula a vykonala letové skúšky nového modelu vojnového bezpilotného lietadla Garpija-3 (G3), modernizovanej verzie ruského bezpilotného lietadla Garpija-A1, ktorá využíva návrhy čínskych špecialistov.
Fabian Hinz, výskumný pracovník Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie, obranného think-tanku so sídlom v Londýne, uviedol, že ak sa dodávka bezpilotných lietadiel z Číny do Ruska potvrdí, pôjde o významný posun. "Ak sa pozriete na to, čo Čína doteraz dodala, išlo väčšinou o tovar dvojakého použitia - komponenty, subkomponenty, ktoré by sa mohli použiť v zbraňových systémoch," povedal agentúre Reuters. "To je to, čo bolo doteraz oznámené. Čo sme však v skutočnosti nevideli, aspoň v otvorených zdrojoch, sú zdokumentované transfery celých zbraňových systémov."
Podľa spisov Kupola, ktoré preskúmala agentúra Reuters, môže G3 so 110-kilogramovou muníciou prejsť až 2 000 kilometrov. Tento dolet ďaleko prevyšuje dolet bezpilotných lietadiel, o ktorých je známe, že ich Rusko v súčasnosti vyrába, a užitočné zaťaženie je väčšie ako u bezpilotných lietadiel s dlhým doletom, ktoré Moskva používa. Vďaka týmto schopnostiam je G3 porovnateľný so samovražednými bezpilotnými lietadlami Shahed-136, ktoré Rusku poskytuje Irán.
Samuel Bendett, vedúci spolupracovník washingtonského think tanku Centrum pre novú americkú bezpečnosť, však povedal, že Peking bude váhať, či sa má vystaviť medzinárodným sankciám za pomoc vojnovej mašinérii Moskvy. Povedal, že je potrebných viac informácií, aby sa zistilo, že Čína sa podieľa na výrobe ruských vojenských dronov.
Podľa dvoch samostatných dokumentov, ktoré preskúmala agentúra Reuters a ktoré sú faktúrami zaslanými Kupolu v lete ruskou firmou, ktorá podľa dvoch európskych spravodajských zdrojov slúži ako sprostredkovateľ s čínskymi dodávateľmi, Kupol prevzal sedem vojenských dronov vyrobených v Číne vrátane dvoch G3. Faktúry, z ktorých jedna požaduje platbu v čínskych jüanoch, neuvádzajú dátumy dodania ani dodávateľov v Číne.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies