Schengen je pre slovenský turizmus jednoznačne výhodou

Myslí si prezident Zväzu cestovného ruchu (ZCR) SR Marek Harbuľák.

"Vzhľadom na skutočnosť, že zdrojové krajiny, teda krajiny, odkiaľ k nám prichádza najviac turistov, sú krajiny v takzvanom schengenskom priestore, odbúranie hraníc podstatne zjednodušilo a uľahčilo cestovanie zahraničných turistov k nám na Slovensko," vysvetlil pre TASR Harbuľák.

Ďalšou výhodou je podľa jeho slov aj to, že ktorýkoľvek turista z tretích krajín, ktorému vydala krajina schengenské víza, môže automaticky navštíviť všetky krajiny Schengenu, teda aj Slovensko.

"Za jediný problém považujem nepružnosť Slovenska vytvoriť dostatočný počet vízových centier na Ukrajine a v Rusku, vzhľadom na rastúci dopyt po návšteve Slovenska turistov z týchto krajín," doplnil Harbuľák.

Keďže okolité krajiny sú v tomto smere podľa neho flexibilnejšie a majú niekoľkonásobne viac vízových centier, sú z tohto pohľadu dostupnejšie pre ruský a ukrajinský trh. "Záujem turistov z Ruska a Ukrajiny sa tak orientuje na iné európske krajiny. Na tento deficit doplácajú predovšetkým slovenské kúpeľné zariadenia," upozornil prezident ZCR SR.

Z pohľadu cestovania slovenských turistov do zahraničia považuje Harbuľák za hlavné pozitívum vstupu Slovenska do Schengenu predovšetkým voľný pohyb osôb v schengenskom priestore. Teda bez akýchkoľvek administratívnych prekážok, ako sú víza či kontroly a dlhé rady na hraniciach.

Schengen bol vytvorený v roku 1985 a Slovensko sa k nemu pripojilo v roku 2007. V súčasnosti ho tvorí 26 štátov (22 členských štátov EÚ, ďalej Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko).

Spomedzi členských štátov EÚ má tzv. opt-out výnimku Veľká Británia a Írsko, osobitné postavenie má aj Dánsko. V schengenskom priestore sa momentálne nenachádza z krajín EÚ Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko a Cyprus.