Severná Kórea nedávno zaviedla prísny nový zákon, ktorý umožňuje tvrdo trestať aj za použitie slangu

Yoon Mi-so povedala pre BBC, že mala 11 rokov, keď prvýkrát videla popraveného muža za to, že ho chytili s juhokórejským filmom. Muselo sa na to pozerať celé jeho okolie.

„Ak by ste to neurobili, klasifikovalo by sa to ako zrada,“ povedala zo svojho domova v Soule. Severokórejská garda dohliadala na to, aby všetci vedeli, že trest za pašovanie nezákonných videí je smrť. "Mám silnú spomienku na muža, ktorý mal zaviazané oči, stále vidím, ako mu stekajú slzy. To bolo pre mňa traumatizujúce. Zaviazané oči boli úplne zaliate slzami. Dali ho na kôl, zviazali a potom zastrelili,“ dodala Yoon Mi-so.

Mohlo by vás zaujímať: Kórejské siroty údajne pracujú v baniach a na farmách dobrovoľne

Vojna bez zbraní

Predstavte si, že ste v nepretržitom lockdowne bez internetu, sociálnych médií a sledovať môžete len niekoľko štátom kontrolovaných televíznych kanálov určených na to, aby vám povedali, čo chcú vodcovia krajiny. Taký je život v Severnej Kórei.

A teraz vodca Kim Čong-Un utiahol pomyselné opasky ešte viac. Zaviedol totiž rozsiahly nový zákon proti tomu, čo režim označuje ako „reakčné myslenie“.

Ktokoľvek, kto bol alebo bude prichytený s veľkým množstvom médií z Južnej Kórey, USA alebo Japonska, čelí trestu smrti. 

Nejde len o to, čo ľudia sledujú

Nedávno pán Kim napísal v štátnych médiách list, v ktorom vyzval ligu mládeže v krajine, aby zakročila proti „nechutnému, individualistickému a protisocialistickému správaniu“ medzi mladými ľuďmi. Chce skoncovať s cudzou rečou, účesmi a odevmi, ktoré označil ako „nebezpečné jedy“.

Denník Daily NK, online publikácia v Soule so zdrojmi v Severnej Kórei, uviedol, že traja tínedžeri boli poslaní do reedukačného tábora, pre svoje účesy a oblečenie.

Analytici tvrdia, že Kim Čong-Un e sa snaží zabrániť tomu, aby sa k obyvateľom Severnej Kórey dostávali vonkajšie informácie, pretože život v krajine je čoraz ťažší. Kim sa chce ubezpečiť, že sú stále kŕmení starostlivo pripravovanou propagandou štátu, a nie zábleskami životov situovaných južne od hraníc v Soule, jednom z najbohatších miest Ázie.

Po minuloročnom uzavretí hraníc v reakcii na pandémiu bola krajina od vonkajšieho sveta odrezaná viac ako kedykoľvek predtým. Hlavné dodávky a obchod zo susednej Číny sa takmer zastavili. Aj keď sa niektoré dodávky začínajú uvoľňovať, dovoz je stále obmedzený.

Táto samostatne uložená izolácia prehĺbila už upadajúcu ekonomiku, kde peniaze prúdia do jadrových ambícií režimu. Samotný pán Kim začiatkom tohto roka pripustil, že jeho ľudia čelia „najhoršej situácii, ktorú musíme prekonať“

Denník NK bol prvý, kto sa zmocnil kópie zákona

"Uvádza sa v ňom, že ak je pracovník chytený, môže byť potrestaný vedúci továrne, a ak je dieťa problematické, môžu byť potrestaní aj rodičia. Systém vzájomného monitorovania podporovaný severokórejským režimom sa v tomto zákone agresívne odráža," povedal šéfredaktor Lee Sang Yong pre BBC.

Tvrdí, že to má „rozbiť“ akékoľvek sny mladej generácie o Juhu. „Inými slovami, režim dospel k záveru, že ak dôjde k zavedeniu kultúr z iných krajín, môže dôjsť k vytvoreniu pocitu odporu,“ uviedol.

Choi Jong-hoon, jeden z mála prebehlíkov, ktorý sa za posledný rok dostal z krajiny, pre BBC uviedol, že „čím ťažšie sú časy, tým tvrdšie sú predpisy, zákony a tresty“.

Obyvatelia sú vynaliezaví

Už niekoľko rokov sa filmy prenášajú na USB kľúčoch, ktoré sú sa ľahko skrývajú a sú šifrované heslom „Ak zadáte nesprávne heslo trikrát za sebou, USB disk vymaže jeho obsah. Môžete ho dokonca nastaviť, aby sa tak stalo po jednom nesprávnom zadaní hesla, ak je obsah mimoriadne citlivý," povedal Choi.

„Existuje tiež veľa prípadov, keď je USB nastavené tak, aby ho bolo možné na jednom počítači zobraziť iba raz, takže ho nemôžete pripojiť k inému zariadeniu alebo ho dať niekomu inému. Vidíte ho iba vy. Takže aj keď by ste ho chceli šíriť, nedá sa to," dodal.  

Kim Geum-hyok uviedol, že v roku 2009 mal iba 16 rokov, keď ho zajali strážcovia špeciálnej jednotky zriadenej na lov a zatknutie všetkých, ktorí zdieľajú nelegálne videá. Dal svojmu priateľovi niekoľko DVD s juhokórejskou popovou hudbou, ktoré jeho otec prepašoval z Číny.

Zaobchádzali s ním ako s dospelými a pochodovali do tajnej miestnosti na výsluch, kde ho dozorcovia odmietli nechať spať. Hovorí, že bol opakovane udieraný a kopaný štyri dni.

„Bol som vydesený,“ povedal pre BBC.

Mnohí z tých, ktorí boli v tom čase chytení za podobné trestné činy, bolí poslaní do pracovných táborov. To sa však nestalo dostatočne odstrašujúcim prostriedkom, a tak sa tresty zvyšovali. "Spočiatku bol trest v pracovnom tábore asi rok, ten sa zmenil na viac ako tri roky v tábore. Ak by ste teraz šli do pracovných táborov, je tam viac ako 50% mladých ľudí, pretože sledovali zahraničné médiá," povedal Choi.