BRATISLAVA - Fakt, že súčasná legislatíva nezakazuje skrátené legislatívne konanie v procese zmeny ústavy podľa ministerstva spravodlivosti, "skôr nie je správne". Napriek tomu má podľa nehosvoje opodstatnenie najmä ak nastanú mimoriadne okolnosti.
Rezort spravodlivosti to schvaľuje
Súčasná situácia podľa rezortu Márie Kolíkovej (Za ľudí) ukázala, že niekedy je nevyhnutné konať rýchlo v záujme ochrany ľudí a základných princípov právneho štátu. Vzhľadom na to, že môže nastať situácia, kedy aj zmena Ústavy SR môže byť životne dôležitá pre fungovanie krajiny, považuje rezort za adekvátne, že je prípustné skrátené legislatívne konanie aj o novele ústavy.
"Čo je však dôležité, je posúdenie reálnej existencie dôvodov na takýto postup. Nevieme si teraz s plnou zodpovednosťou odpovedať na otázku, či je úplne namieste tento zákaz (skrátené legislatívne konanie pri zmenách ústavy)," uviedlo tlačové oddelenie ministerstva.
Kedy možno použiť tento postup pri zmene Ústavy SR?
Skrátené legislatívne konanie má podľa rezortu spravodlivosti svoje opodstatnenie najmä, ak nastanú mimoriadne okolnosti. Nimi môže byť ohrozenie ľudských práv a základných slobôd, ohrozenie bezpečnosti, situácia, keď štátu hrozia značné hospodárske škody. Tento inštitút sa môže použiť aj v prípade, ak je vyhlásený núdzový stav alebo v prípade opatrení na riešenie mimoriadnej situácie.
"Domnievame sa, že napríklad aj súčasná kríza spôsobená šírením ochorenia Covid-19 ukázala opodstatnenosť skráteného legislatívneho konania," dodáva ministerstvo.
Babiaková je proti
Podľa advokátky Kristíny Babiakovej, spolupracujúcej s Via Iuris, benevolentne nastavený proces spôsobil, že hoci sa slovenská ústava považuje za základný zákon, od roku 1993 sa zmenila devätnásťkrát. Patrí tak podľa nej medzi najmenej chránené ústavy v Európe. Via Iuris navrhuje skvalitnenie a precizovanie procesu prijímania zmien slovenskej ústavy. Vylúčené by malo byť skrátené legislatívne konanie a mal by sa špecifikovať okruh navrhovateľov zmien.
Predĺženie doby medzi čítaniami
Tiež navrhuje, aby sa predĺžila minimálna doba medzi jednotlivými čítaniami pri procese prijímania zmien v parlamente. Ministerstvo reaguje, že pravidlá fungovania legislatívneho procesu v parlamente sú doménou samotných poslancov a nie vlády. Tlačové oddelenie kancelárie predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) neodpovedalo na otázku, či je reálne, že by sa nastavila dlhšia minimálna doba medzi jednotlivými čítaniami v parlamente pri rokovaniach o ústavných zmenách.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies