Stalo sa to náhle. Vlastne to bolo tak ako väčšina tragických udalostí v živote, nikto to nečakal. Áno, niekedy vás pripravia na skutočnosť, že človek, ktorého ľúbite, tu onedlho nebude, lebo ochorenie vyhráva nad telom, a niežeby to vtedy bolo ľahšie, je to odporné, horké a pichľavé ako vrece plné ihiel. Ale ak o tom ani netušíte, ak ráno vstanete, idete do práce, plánujete večeru a ten, kto na nej mal byť, už nežije, to je ako vytrhnutie srdca z hrude. Strašné. Neuveriteľné.
A jej sa to prihodilo. Manžel zahynul a ona zostala sama. Zo dňa na deň, nepripravená, zdrvená.
Nešlo len o to, že stratila partnera, človeka z mäsa a kostí, s ktorým ju spájali hrnce plné spomienok. Šlo o viac.
Stratila istoty. Lebo on, jej zosnulý manžel, pre ňu predstavoval istotu. Že keď sa v posteli načiahne, dotkne sa ho a pocíti, že je v bezpečí. Že keby k niečomu prišlo, on bude jej ochrancom.
A tá budúcnosť. Toľké veci plánovali. Boli tu cesty, na ktoré nepôjdu. Deti, ktoré nevychovajú. Rozhovory, ktoré medzi sebou nepovedú. Neistota. Čo s ňou len bude?
V noci to bolo najhoršie. Zachvacovala ju úzkosť. A tak robila to, čo vedela, modlila sa k Bohu. Zápasila s tými úzkostnými pocitmi, potila sa a kričala.
A potom, ako sa noci medzi sebou postupne striedali, bolo to lepšie. Nie naraz, postupne. Ako jej Boh ukazoval niečo, o čo sa mohla oprieť.
Že On sám je jej bezpečie. Že On je jej istota. Že s Ním bude mať budúcnosť.
V tých dňoch alebo lepšie napísané, v tých nociach, keď sa menil jej pohľad na Boha, preveľmi si obľúbila verš zo žalmu. Zasiahol ju, až si ho vzala za svoj.
"V pokoji ľahnem si, aj zaspím; lebo Ty, Hospodine, aj keď som sám, dáš prebývať mi bezpečne.“
To bola tá pravá útecha. Ono nikto nikdy nepovedal, že je zlé spoliehať sa aj na človeka. Nemôžeme predsa žiť na tejto zemi a vyhýbať sa blízkosti. Vyhýbať sa dôvere. Ale prvý, úplne prvý pred všetkými, je a má byť Boh.
Žalm neplatí len pre ňu, ale pre všetkých z nás. Možno sme neprežili tragédiu, ale ruku na srdce, kto z nás si niekedy nepripadá taký slabý? Taký bezmocný? Taký neistý?
A vtedy si spomeňme, že Boh sám je nielen našou záchranou, ale naším ochrancom. Kamkoľvek ideme, môžeme si predstavovať, ako ide s nami. Obklopuje nás z každej strany. Dobre, možno to neznamená, že vypôsobí, aby sa nestalo nič zlé. Ale ako ochranca nás ochráni, aby sme sa nerozbili na kúsky. Aby sme sa nepolámali a nepotkli sa o svoje duše.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies