Aká je hodnota umenia, a čo ak je autor geniálnej tvorby vrah?
Osud talianskeho majstra je zamotaný a stal sa predlohou mnohých kníh či filmov, no infromácie o ňom nie sú úplne jednoznačné.
Michelangelo Merisi sa narodil 28. septembra 1571 (niektoré zdroje uvádzajú rok 1573) v severotalianskom meste Caravaggio. Nepochádzal z chudobných pomerov, ako sa kedysi polemizovalo. Jeho otec Fermo Merisi bol zamestnaný u miestneho šľachtica ako architekt a dekoratér. S najväčšou pravdepodobnosťou bol bohatý vlastník pozemkov rovnako ako jeho manželka.
Po roku 1584 však za záhadných okolností zomrel, jeho telo našli v neďalekom rybníku. Zodpovednosť za rodinu tak spadla na ramená matky, ktorá však zomrela o sedem rokov považovať za typického predstaviteľa vtedajšej odnože renesancie nazývanej manierizmus.
Mladý Michalangeo cítil obrovský odpor k povrchnému, umelému štýlu svojho majstra. Od svojich 14 rokov chodil po uliciach a vytváral veľmi detailné náčrty najobyčajnejších ľudí, teda žobrákov, zlodejov, obchodníkov a prostitútok. V tom čase tiež objavil svet lombardských maliarov, obrazy ktorých obrazy sa vyznačovali neprehliadnuteľnou hrou svetiel a tieňov. Tieto prvky, dramatické využívanie svetelných efektov a nekompromisne surový realizmus sa stanú typickými rysmi jeho diel.
Píše sa rok 1588 a z elitnej milánskej umeleckej dielne vychádza čerstvo vyučený maliar. Približne v roku 1590 prešiel bránami večného mesta. Usadil sa v štvrti spodiny a bohémskej komunity, ktorej nechýbali pouliční maliari a priekupníci podradných diel. Práve u nich si našiel mladý Merisi prvú prácu, skončila však katastroficky. Obrazy zo skutočného života sa predávali veľmi ťažko a dokázal sotva pokryť náklady na prenájom domu.
Finančné problémy nevyriešil ani spoluprácou s prelátom, ktorý mu prechodne ponúkol uplatnenie ako duplikátorovi náboženských malieb. Cirkevný hodnostár mal sám problémy platiť svojich zamestnancov a pre lakomosť pri stravovaný ho prezývali Monsignor Šalát.
Morová rana a s ňou spojená chudoba a utrpenie postihli Rím na začiatku 90. rokov 16. storočia, pričom dostali maliara až do nemocnice pre chudobných v Santa Maria de Consolazione.
Mohlo by vás zaujímať SKUTOČNÝ PRÍBEH Picasso vyobrazil manželku ako škaredého koňa a čím bol väčší sadista, tým lepšie maľoval
Ani v náročnej situácii neprestal tvoriť. Jeho prvé známe dielo Chorý Bakchus vzniklo práve počas boja s infekčnou chorobu.
Obratom v Merisiho kariére sa stal rok 1595. Talentovaný maliar totiž upútal pozornosť istého majstra Valentína, ktorý sprostredkoval predaj obrazov významným osobnostiam rímskeho verejného života, okrem iného uznávanému znalcovi v oblasti umenia, kardinálovi Francescovi del Monte.
Kardinál del Monte mu pomohol aj inak – rozšíril okruh jeho priaznivcov a ochrancov o iných kardinálov, bankárov či šľachticov. Maliari v tých časoch najviac zarobili, ak dostali lukratívnu zákazku, napríklad vyzdobiť kostol alebo inú významnú budovu. To sa Caravaggiovi podarí v roku 1599. A prichádzajú ďalšie objednávky.
Caravaggio bol človek plný kontrastov, dokázal fantasticky pracovať, ale po svojom. Jeho realistické vyobrazenia ľudí, svätých alebo obyčajného ovocia ignorovali vtedajšiu módu, ktorá prikazovala maliarom svoje objekty idealizovať.
Caravaggio kašľal na konvencie a nebál sa maľovať hnijúce jablko, známu prostitútku ako Pannu Máriu alebo realisticky zobraziť jej smrť v bolestiach. Aj to bol dôvod, pre ktorý boli niektoré jeho obrazy nakoniec z oltárov odstránené a nahradené prácami iných umelcov. Maľoval olejom na plátno bez prípravných kresieb či náčrtov a svoje maľby postavil na prudkom kontraste svetla a tmy. Jeho realistické obrazy mali vďaka tejto metóde mimoriadne dramatický náboj.
Nakoľko nemal vlastnú dielnu ani žiakov, nemal žiadnych priamych nasledovníkov. Zo známych postáv svetového maliarstva jeho spôsob maľby využíval hlavne Georges de la Tour a Rembrandt. Moderný svet ho „objavil” až v roku 1951, keď mu v Miláne urobili obrovskú výstavu.
Súčasná talianska profesorka so špeciálizáciou na Caravaggia, Roberta Lapucci, sa domnieva, že maliar pri tvorbe využíval optické pomôcky a tmavú komoru. Svoje modely vlastne „fotografoval” ešte pred vynálezom fotografie, keď pracoval s princípom camery obsury.
Profesorka tiež uvádza, že svoje modely osvetľoval v tmavej miestnosti cez dieru v strope a pomocou šošovky a zrkadla premietal obraz na plátno, kde ho zafixoval chemickými látkami, a potom podľa toho maľoval. Podľa jej slov bolo merkúrium, ktoré negatívne ovplyvňuje centrálu nervovú sústavu, ich súčasťou, a tak maliarove prehnané reakcie mohli byť výsledkom jeho pôsobenia. Túto domnienku má podľa nej podporovať aj fakt, že mal veľmi blízko k vedeckej komunite vtedajších optikov a nikdy si nerobil predbežné skice. Okrem toho na veľkej časti jeho skorých obrazov sa objavujú ľaváci, čo mohol byť dôsledok optickej projekcie. Neskôr, keď svoje optické pomôcky zlepšil, ľaváci z jeho obrazov zmizli.
Caravaggio mal veľmi výbušnú povahu, dnešní vedci tvrdila, že to mohla mať na svedomí duševná choroba alebo postupná otrava olovom, ktoré bolo v olejových farbách. Merisi síce pracoval veľa, ale to mu nebránilo neustále sa zamotávať do šarvátok a bitiek.
Niektorí odborníci podľa jeho malieb predpokladajú, že sa mu páčili muži a bol homosexuál, ale to sa dnes nedá vôbec potvrdiť. Okrem iného veľa bitiek, do ktorých sa zaplietal, sa obyčajne začali kvôli ženám. Kamarátil sa s veľmi pochybnými živlami a o jeho sporoch so zákonom sa v archívoch zachovalo veľké množstvo záznamov.
V roku 1600 ho obvinili z napadnutia, o tri roky neskôr sa dostal pred súd pre ohováranie, v roku 1604 mal problémy, pretože hodil do čašníka tanier s jedlom. Dvakrát sedel pre vulgárne nadávanie strážnikom, potom pre nelegálne držanie zbrane, za zranenie notára počas hádky o ženu. Jeho vplyvný priatelia a protektori mu však vždy pomohli zbaviť sa obvinení.
Mohlo by vás zaujímať Vdova po Georgeovi Harrisonovi z Beatles vydáva zbierku básní venovanú manželovi
Maliar sa však nepoučil a svoju výbušnú povahu neskrotil ani neovládol. K najhoršiemu došlo v máji 1606, ked v roztržke na ulici zabil Ranuccia Tomassoniho. Za vraždu bol vo vtedajšom Ríme predurčený na trest smrti, preto musel ujsť z mesta. Najprv ho na svojich statkoch prichýlili veľmi vplyvní Colonnovci, ale pôda bola stále horúca, a tak sa vybral do Neapola.
Utekal pred spravodlivosťou a odvážne dúfal, že dostane pápežskú milosť, čo bolo možné, keďže v šarvátke bol aj on sám zranený a nešlo tak o úkladnú vraždu. V Neapole mal plno práce, a privítali ho tam ako veľkého majstra. Dostal niekoľko veľkých zákaziek, ale potom urobil veľmi zvláštne rozhodnutie.
V júli 1607 odišiel na Maltu a tam vstúpil do rádu rytierov sv. Jána. Prijali ho predovšetkým pre jeho talent a náboženské nadšenie. Kým sa stal právoplatným členom, aj keď na nižšej úrovni, musel prejsť ročnou prípravou. Namaľoval tam viacero obrazov, ktoré podpísal ako Fra Michel Angelo.
Duchovné nadšenie mu dlho nevydržalo a napadol jedného z vysokopostavených členov rádu, takže skončil vo väzení na ostrovnej pevnosti. Odtiaľ sa mu podarilo ujsť na Sicíliu. Opustením ostrova porušil najprísnejšie reguly rádu a vylúčili ho z neho.
Na Sicílii sa potuloval z mesta do mesta, o čom svedčia aj jeho maľby. Koncom roku 1609 sa vrátil do Neapola. Takmer okamžite sa zaplietol do bitky, v ktorej bol vážne zranený. Dokonca tak, že sa objavili aj správy o jeho smrti. Opäť mu pomohol veľmi vplyvný markíz z Caravaggia.
Pod jeho ochranou teda žil v Neapole a maľoval svoje vlastne posledné diela, medzi nimi aj Utrpenie sv. Uršule. V tom čase jeho ochrancovia a mecenáši pracovali na tom, aby preňho vybavili pápežskú milosť. Caravaggio bol v tom čase na úteku pred spravodlivosťou už štvrtý rok.
V čase, kedy bolo už jasné, že milosť dostane, zbalil svoje obrazy a plánoval návrat do Ríma. Pred nalodením sa však zamiešal do hádky, zatkli ho a loď odplávala aj s jeho vecami. Snažil sa ju dostihnúť po súši, prišiel tak do Porta Ercola, ale tam ochorel. Jeho posledné zranenie a horúčka, ktorú dostal, ho tak veľmi oslabili, že 18. júla 1610 v nemocnici zomrel. Správa o jeho smrti dorazila do Ríma až o niekoľko dní.
Po jeho smrti sa pomerne dlhú dobu nevedelo, kde bol pochovaný, ani presný dôvod smrti. Až v roku 2001 objavil jeden z talianskych vedcov v archívoch jeho úmrtný list. Predpokladá sa, že príčinou smrti bol týfus, lebo malária by mala dlhší inkubačný čas. V roku 2009 sa našli údajne maliarove ostatky.
Prečítajte si tiež ROZHOVOR s Oľgou Feldekovou ml. o tom, ako sa z kráľovnej bratislavských diskoték stala terapeutka
Caravaggio síce nezanechal žiadnych dokázaných potomkov, vedci však porovnávali DNA jeho dvadsiatich mužských príbuzných a s 85 % pravdepodobnosťou potvrdili, že sú pravé. Podľa týchto výskumov maliar trpel syfilisom, otravou olovom a naposledy aj úpalom.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies