Skutočný príbeh: Ľahla si na koľajnice, aby ju prešiel vlak!

Keby rovnako pokračovali i nasledujúce roky, nevznikol by bolestivý, úchvatný, v istých okamihoch i strašidelný, ale predovšetkým krásny príbeh, a nerozdalo by sa toľko nádeje. Či vysoká cena, ktorú zaplatila, je hodná a či nie, nech si zodpovie každý sám. „Mala som asi pätnásť, keď sa začali veci zhoršovať. V priebehu niekoľkých mesiacov mi zomreli štyria priatelia a stratila som aj babku," priblížila Kristen, ktorej sa pri toľko opakovanej spomienke nikdy ani trochu nezachvel hlas, ani nijako inak neprejavila, že by jej rozprávanie bolo nepríjemné.

Znásilnenie

Utrpenie ako keby nemalo koniec, zdalo sa ako hlbočizná priepasť a vypátrať v nej dno, bol výkon, čo si vyžadoval nadľudskú silu. Vrchol smútku sa dostavil, keď sa Kristen stala i obeťou znásilnenia, keď okúsila poníženie, ktoré, ak by bol svet o milimeter spravodlivejší, nespoznala ani jedna jediná žena. „Cítila som sa zahanbená, absolútne zničená. Navonok som vyzerala, že žijem, že som i napriek vvšetkému v poriadku. Ale vo vnútri som sa vzdala, nechcela som žiť," celkom jasne si spomína žena, ktorá jediné východisko zahliadla v spáchaní samovraždy.

Prečítajte si tiež: Ozdoba, ktorá skrášľuje život

Vlak

A tak to i urobila. Krutosť má aj nevšedný a odporný zmysel pre humor, jej bydlisko bolo na dosah od železničnej stanice, vďaka čomu ani nebolo potrebné absolvovať dlhočiznú cestu za ukončením. Nepremýšľala, nechcela myslieť. Zrejme tušila, že keby dostala možnosť uvažovať, keby získala o niečo viac času, nepodľahla by depresii a nedovolila by jej víťazne sa vysmievať. Ľahla si na koľajnice a zatvorila oči. Dýchala pravidelne, takmer pokojne. Ešte chvíľu a nešťastie sa pominie. Ešte chvíľu a zabudne na trápenie. Ešte... Počula len, ako sa rúti vlak, ako je nebezpečne blízko. Dýchal jej na krk, ale ona sa nehýbala, nechala ho, aby si poradil s telom podľa vlastného uváženia.

V nemocnici

„Prežila to," čudovali sa všetci. Aj ona sa čudovala a ešte ako! Keby vtedy verila, pokladala by únik od smrti za zázrak. Telo ale nebolo ako predtým, obe dolné končatiny nenávratne uchmatol uháňajúci dopravný prostriedok, a to ani nevravím o predlhom procese liečenia a početných operáciách, bez ktorých by jej zdravotný stav nezaznamenával menšie aj väčšie pokroky.

Peklo a nebo

Len čo sa Kristen ako-tak spamätala, kládla si otázky, nájstojčivé a dôležité. Ak by bola zomrela, šla by do neba, alebo by ju počkalo peklo? „Do neba, určite do neba," zhodli sa viacerí, aj ona pritakala. Verila v Boha, bola dokonca oboznámená s Ježišom a jeho spasiteľským činom. Nerátala sa predsa k nevedomým, iste aj jej náboženstvo čo-to zaváži. „Nie, do neba by si nešla," povedal jej raz ktosi, koho sa pýtala rovnakú otázku. Jeho priamosť ju prekvapila, nedalo jej to pokoj. Žiadala, aby jej ukázal pasáže z Biblie, ktoré by potvrdzovali, čo tvrdí a on to bez meškania urobil.

Možno vás zaujme: Bývalá miss zrejme spáchala samovraždu

Čítala, že večný život v dokonalosti neba sa dosahuje iba vyznaním, že Ježiš je Boží syn, že zomrel za hriechy a vstal z mŕtvych. Že náboženstvo či samotná vedomosť nestačia, je nutné priblížiť sa k Bohu prostredníctvom vzťahu, vyznať Mu hriech a dôverovať, že Jeho plán je najlepší.

Modlitba

Uplynulé udalosti ju zamestnávali, až raz, schúlená na zemi, rozhodla sa pomodliť krátku a veľmi úprimnú modlitbu. Prosila Boha o odpustenie, a priznala, že sama si neporadí, že by sa jej zišla Jeho pomoc. „Nestalo sa, že by bol môj život od tej chvíle dokonalý, to nie. Ale vzťahom s Ním, čím som bola k Nemu bližšie, tým viac som sa menila. Dal mi iný pohľad na svet, a ja teraz naozaj, naozaj milujem svoj život. Každý deň je pre mňa dobrodružstvom, pretože On ma vodí na miesta, na ktoré by som sa nikdy nedostala," uzatvorila svedectvo Kristen Anderson, ktorá sa o vieru delí s ďalšími a ďalšími, chodí na prednášky, napísala knihu a povzbudzuje najmä takých, čo pomýšľajú na dobrovoľnú smrť.

Prečo?

Prečo niekto stále myslí na koniec? V prípade Kristen je odpoveď celkom zrejmá. Na železničnú stanicu ju doviedla zmes ťažkých situácií, ktoré jej temnotou zastreli zrak. Pre rovnako trpiacich jedincov však Boh ponúka svetlo, sľubuje, že bude verný priateľ, že vnesie zmysel do života a odoženie samotu.

A potom je druhá skupina, čo na prvý aj druhý pohľad nemá dôvod zahrávať sa so smrťou. Materiálne zabezpečení, telesne krásni, ľuďmi milovaní a obdivovaní. Rozum nevysvetlí, prečo sa rozhodujú všetko opustiť a odsudzujúci hlások v mysli hovorí, že sú ľahostajní k dobru, čo majú, že ho pokladajú za nič. Pravda je však taká, a vyjadril ju už veľmi dávno aj kráľ Dávid, že jediné a skutočné šťastie je ukryté iba v Bohu. „Niet pre mňa šťastia mimo teba."

Aj najväčší úspech je prázdny, pokiaľ ho nevypĺňa Boh. Aj najkrajší dom je temný, pokiaľ ho neosvetľuje Najvyšší. Aj najkrajšia tvár vie byť na zbláznenie smutná, pokiaľ ju nepotešuje najväčší tešiteľ.

K téme: Vlak usmrtil mladé dievča