SKUTOČNÝ PRÍBEH Na tento zážitok nikdy nezabudol, aj keď nemal ani štyri roky. Nezabudol, ako sa mu prihovoril Boh

Pre neho sa stal nezabudnuteľný zážitok vtedy, keď mal sotva štyri roky, ledva plietol nohami, ale toto vie.

Vie to, lebo sa nedá, podľa jeho slov, aby si kúsoček minulosti neponechal, je tam totiž ukrytý poklad. Prvé stretnutie s Bohom.

Oslava

Práve sa čosi oslavovalo, nablízku sa nachádzali ľudia, veľa ľudí. Dospelí mali čo robiť, aby dostatočne strážili svoje deti, lebo veď viete, ako to chodí, keď sa maličkí spoločne hrajú, je to ohromná zábava, ale aj nebezpečenstvá hrozia. A on sa tam kdesi prechádzal, videl bazény a závidel ostatným, tým väčším, pravdaže, že majú dovolené len tak sa ponoriť do vody a zaplávať si. Kiežby i on mohol skúsiť rovnaké dobrodružstvo, ach, keby len mohol.

Malý

Vtom sa mu oči rozšírili, tvár sa rozžiarila. Dobre vidí? Malý bazén, tam by sa hádam mohol vybrať aj bez pomoci, a len čo sa trošku počvachtá, hrdinsky sa pokúsi zážitok sformulovať aj rodičom. Využil teda hluk a dav, ktorý sa zhováral a už aj sa rozbehol.

Nehoda

Neuvedomoval si, ani na um mu nezišlo, že aj tento bazén, hoci sa mu zdal malý, je pre neho tiež veľký. Pochopil to, až keď ho už voda ťahala, telo bolo nevládne a on spanikáril. Nevedel, čo si počať, bol priveľmi drobný, priveľmi sa strácal a aj dych mu odchádzal.

„Neboj sa, len vystrč ruku, bude to v poriadku,“ v ušiach mu zaznel hlas, láskavý, upokojujúci. Nech sa mu prihováral ktokoľvek, nepoznal ho, tým si bol istý, že hlas nepatril nikomu z najbližších a navyše mu znel blízko, ako keby sa tá osoba prikradla priamo k nemu.

Dlhšie nepremýšľal, ruku vystrčil a vtedy mu na pomoc dobehli aj dospelí, jeho matka bola celkom vystrašená, takmer zamdlela. Odvtedy ubehli roky, on je dnes už tiež starší a zodpovednejší, ale vytvorilo sa v ňom presvedčenie, že ho na hladinu doviedol Boh, že On ho uchlácholil. Preto nikdy neprestane spomínať.