Prežila závideniahodné detstvo. Žiadna smola, len šťastie, smiech a vzájomná rodinná láska. Človek si asi ani nemôže priať väčšie uspokojenie, veď úsmev sa nedá kúpiť ani s použitím miliardového šeku.
Bola najmladšia spomedzi troch súrodencov, čo ju trochu predurčovalo do role miláčika. Platilo to hlavne pre jej otca. Zastávala miesto jeho dievčatka a bol na ňu patrične hrdý. Dokonalosť jej života sa žiaľ narušila. Pozitívne je, že až v dospelosti. Študovala na vysokej škole, keď sa sčista-jasna rodičia rozhodli pre rozvod. Manželským párom boli 23 rokov, no napriek tomu láska zmizla a ako to už býva, zostala len postupne blednúca spomienka. Na istý čas to medzi ňou a otcom vytvorilo priepasť, ale napokon sa všetko obrátilo na dobré. Vídala ho raz za mesiac, akonáhle sa však stretli, spevňovali svoj vzťah.
Život šiel ďalej, oslávili sa rodinnú svadbu a ona mala pocit, že už nemôže byť spokojnejšia. Následne sa jej súkromný svet rozbil na márne kúsky a nebolo možné zlepiť ho. Jej otec zomrel, bol chladnokrvne zavraždený. Najhoršie bolo, že už sa s ním nikdy viac neporozpráva, že už neuvidí jej vlastnú svadbu a nerozmazná vnúčatá. Vedela, že už jej nikdy nedá žiadnu múdru radu. Vnímala to strašné ticho a prázdnotu!
Rok po tragickej udalosti sa zosobášila s dobrým mužom a o niečo neskôr porodila prvé dieťa. Nemala ľahký priebeh tehotenstva. Hľadala odpovede a našla ich v Bohu. Rozhodla sa odovzdať mu srdce a dôverovať, nech už budúcnosť prinesie čokoľvek.
Vďaka Bohu si uvedomila, že vrahovi jej otca, musí odpustiť. Trvalo to dlho, no napokon vzala papier a pero a napísala mu list do väzenia. Vyjadrila v ňom jednoduchú skutočnosť, že sa viac nemieni hnevať ani nenávidieť, že mu odpúšťa to, čoho sa dopustil. Muž vo väzení si list prečítal a zasiahol ho natoľko, že sa aj on obrátil k Bohu. S dcérou svojej obete je i dnes v pravidelnom kontakte.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies