Úsmev odoženie temnotu a privolá dobro. Je akýmsi zázrakom, často prehliadaným, ešte častejšie podceňovaným a pravidelne potláčaným vplyvom ťažkostí a strát.
Kto ovláda umenie smiechu aj v slzách, naučil sa, ako zdolávať zlo, ako udržať lásky a zatvoriť dvere nenávisti. Je to zdravie pre kosti, čo potvrdia odborníci, ktorí skutočne usilovne vymýšľali, študovali a spoznávali, ako blažene je telesne i duševne tomu, kto sa usmieva.
A potom je ešte čosi, jedna záležitosť, ktorú by sme zrejme radi ovládali všetci bez výnimky, a to dar vedieť rozosmiať. Vedieť urobiť radosť, veľkú a úprimnú. On to dokázal, a nie hocjako.
Dávno
Joseph Grimaldi sa narodil dávno, ešte veľmi dávno, keď sa písalo 18. storočie a ľudstvo bolo iné. Nie horšie či lepšie, jednoducho iné. Inak sa zabávalo, trochu inakšie pokrmy sa jedli, iné slovné spojenia sa ošúchavali na jazykoch.
A on, on vlastnil talent daný z neba. Bol to vynikajúci herec, ktorý sa vyfarbil ako komediant. Och, aká popularita ho stihla, koľkí milovali predstavenia, v ktorých vystupoval, koľkým jeho danosti aspoň čiastočne uzdravili zlomené srdcia.
On sa však len zriedka pousmial, lebo čím väčší úspech sa mu poklonil, tým viac sám od seba žiadal. Chcel byť dokonalý, dokonale hrať úlohy, dokonale sa správať. Sebakritiku jedol ako chlieb, a hoci mu nechutila, akosi sa jej nevedel vzdať. Nestačili na to myšlienky, nič nepomáhalo. A tak ani niet divu, že ochorel, že jeho telo chradlo.
U lekára
Lekár ho privítal, nespoznal jeho tvár, nuž k nemu pristupoval ako ku ktorémukoľvek pacientovi. S dobrosrdečnosťou, ani precíznosť sa mu nedala uprieť, a predsa bez výsad.
Poriadne ho vyšetril a po naozaj dlhom zvážení si povzdychol.
„Viete, vidím, že naozaj nie ste v poriadku. Ale nech sa snažím, ako sa snažím, nevidím žiadny problém. Teda nie telesný. Fyzicky vám nič nie je, skôr je to problém duše.“
Joseph Grimaldi prikývol, podobné vyjadrenie aj čakal, hoci uspokojenie mu nepridalo. Ak by mu bola stanovená iná diagnóza, azda by sa mohli vyskúšať také i onaké lieky, možno operácia. Ale takto...
Lekár sa z ničoho nič plesol po čele, na tvári výraz radosti.
„Napadlo mi niečo! Iste vám to zlepší náladu, lebo presne to potrebujete. Choďte na predstavenie komedianta, volá sa Joseph Grimaldi. Uvidíte, ako sa vám uľaví.“
Pacient zvesil plecia, bez toho, aby prejavil akúkoľvek emóciu, ticho odpovedal: „Ach, doktor, ja som Joseph Grimaldi.“
Napokon zomrel, skolaboval, hoci rozosmieval, sám sebe nepomohol. Stačilo tak málo. Stačilo dať sebe to, čo vnášal iným. Stačilo trochu smiechu.
Mohlo by vás zaujímať: SKUTOČNÝ PRÍBEH Láska s nešťastným koncom medzi kňazom a jedinou ženou, ktorú kedy chcel!
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies