BRATISLAVA - Ľudia, ktorí majú lepšie finančné vedomosti, sú schopní efektívnejšie hospodáriť so svojimi peniazmi, a to aj napriek rastúcim cenám. Je menej pravdepodobné, že im na konci mesiaca budú chýbať peniaze, že si nevytvoria žiadnu finančnú rezervu, alebo že si budú musieť požičiavať, aby mohli zaplatiť účty.
Z výsledkov najnovšieho prieskumu platobného správania sa spotrebiteľov European Consumer Payment Report 2023 vyplýva, že rozdiel vo finančnej situácii medzi ľuďmi s dobrými a slabými finančnými vedomosťami je priam alarmujúci.
„Identifikovali sme trend – u osôb s vyššou finančnou gramotnosťou je menej pravdepodobné, že si požičajú peniaze na zaplatenie účtov, že im na konci bežného mesiaca dôjdu peniaze, a je pravdepodobnejšie, že budú mať finančnú rezervu, ktorú môžu použiť v prípade núdze. Naše zistenia presvedčivo dokazujú význam finančnej gramotnosti pre riadenie domácich financií. Finančná gramotnosť je kľúčovým faktorom pre zlepšenie kvality života spotrebiteľov, a to nielen v čase vysokej inflácie,“ informuje výkonný riaditeľ Intrum Slovakia Martin Musil.
Finančná gramotnosť je schopnosť rozumieť a riadiť svoje financie tak, aby sme dosiahli svoje ciele a zabezpečili si pohodlný život. Súčasťou toho sú kompetentné finančné rozhodnutia. Finančná gramotnosť je dôležitá nielen pre zabezpečenie finančnej stability, ale aj pre zvýšenie mentálnej pohody a optimizmu.
Vďaka tomu sú ľudia s vyššou finančnou gramotnosťou schopní aj napriek vysokému nárastu cien lepšie hospodáriť so svojimi peniazmi. Títo ľudia majú viac peňazí na konci mesiaca, menej často vynechávajú platbu účtov, a dokážu si vytvoriť a udržať finančnú rezervu pre prípad núdze. Navyše sú aj optimistickejší v pohľade do budúcnosti a spokojnejší so svojou finančnou situáciou.
Naopak, ľudia s nízkou finančnou gramotnosťou sa často ocitajú v začarovanom kruhu finančných problémov. Nemajú dostatok peňazí na pokrytie základných potrieb, hlavným dôvodom, keď neuhradia účet, je nedostatok financií, a nemajú žiadnu alebo len minimálnu finančnú rezervu. Títo ľudia sa pozerajú do budúcnosti pesimistickejšie a sú skôr frustrovaní zo svojej situácie.
Z prieskumu napríklad vyplýva, že Slováci s dobrým finančným vzdelaním sú skôr ochotní požiadať o zvýšenie platu alebo si hľadať lepšie platenú prácu ako tí so slabým finančným vzdelaním. Podľa prieskumu 47 % Slovákov s dobrým finančným vzdelaním by podniklo tento krok, pričom spomedzi ľudí so slabším vzdelaním by tak konalo len 33 % respondentov.
Ľudia so slabou finančnou gramotnosťou prioritne prikračujú k zníženiu každodenných výdavkov, ako sú napríklad jedlá mimo domu a darčeky. Potvrdilo to až 75 % oproti 65 % tých, ktorí majú dobrú finančnú gramotnosť.
U finančne menej zdatných toto rozhodnutie výrazne zasahuje aj do Vianoc a iných sviatkov. Až 68 % povedalo, že k tomu pristúpi v najbližších 12 mesiacoch v reakcii na zvládnutie vysokej inflácie a stúpajúcich úrokových sadzieb. To isté potvrdilo 58 % Slovákov s dobrými finančnými znalosťami.
„Z výsledkov prieskumu tiež vyplýva, že Slováci, ktorí majú silnejšie finančné vzdelanie, pristupujú k riešeniu finančných problémov aktívnejšie. Neriešia situáciu výlučne znižovaním spotreby. Častejšie pristupujú aj k taktickému vynechaniu platby menej prioritných účtov či k úverovým riešeniam. Môžu si to dovoliť vďaka svojim finančným znalostiam. Majú dostatočné vedomosti a prehľad, a tým aj kontrolu nad svojimi výdavkami a možnosťami,“ uzatvára M. Musil.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies