Slováci majú rôznorodé vianočné zvyky, na severnom Spiši oslavujú takto!

Podľa oblastnej organizácie cestovného ruchu Severný Spiš Pieniny je na rozlohou neveľkej ploche  bohatstvo prírodné, kultúrne, architektonické, ale aj etnografické.

„Na tomto území žijú okrem Goralov z oblasti Pienin aj Rusíni či Karpatskí Nemci. Každé etnikum si zachovalo svoje vlastné tradície, a to aj počas najkrajších sviatkov v roku, počas Vianoc,“ . Duchovná podstata vianočných sviatkov je  v súčasnom svete konzumnej spoločnosti zatláčaná do úzadia. Z mnohých slovenských domácností sa vytrácajú typické zvyky, ktoré so sviatkami súvisia a reťaze omotané okolo stola, šupiny kapra ukryté s peniazmi pod obrusom, oplátky namočené v mede, či prekrajovanie jabĺčka sú dnes skôr raritou.

„Nie však na severnom Spiši a v Pieninách. Prežívanie adventu a samotných Vianoc najlepšie vystihuje slovo rôznorodosť. U Goralov sa zvykne večerať na Štedrý deň už za východu prvej hviezdy. Stôl sa prehýba pod váhou dvanástich rôznych jedál,“ . S prípravami sviatočnej večere sa začína na svitaní a od skorého rána rozvoniavajú pripravované dobroty. Pečú sa posledné koláče a nemalú pozornosť si vyžaduje aj zdobenie sviatočného stola, ku ktorému neskôr zasadne celá rodina. „Jednou z prastarých tradícií je bohaté, viac-menej intímne, hodovanie v predvečer sviatku narodenia Ježiša Krista na tzv. viliju. Na vianočný stôl prichádza viac jedál, z ktorých každý člen rodiny je do sýtosti, aby nehladoval po celý ďalší rok. Podľa všeobecnej povery, má byť stôl bohato prestretý. Prednosť majú jedlá, ktoré symbolizujú plodnosť a hojnosť - napr. kaša, mak, šošovica, hrach a ďalšie,“ .

Veľkú pozornosť ľudia venujú aj úprave stola, ktorý prekrývajú bielym obrusom, pod ním je ukrytý buď menší chlebík alebo obilie, aby ho aj v budúcom roku bolo dostatok. Počas štedrovečernej večere nemohol nikto odísť od stola, okrem gazdinej, ktorá nosila jedlá, pretože by to znamenalo, že by rodina v budúcom roku nebola pohromade. Po večeri sa ľudia v očakávaní narodenia Krista stretávali na polnočnej omši, a tak je tomu dodnes.„Ak sa do rodiny vydala nová žena, prípadne sa do nej priženil muž, zvyky a tradície sa pomiešali,“ doplnila Šalátová.

Pre ľudí z tohto regiónu sú Vianoce posvätné, rovnako ako tradície, ktoré sa im podarilo zachovať, a to aj napriek dnešnej uponáhľanej dobe. Zároveň sa nátura tamojších ľudí vyznačuje toleranciou, najmä v rodinnom kruhu. „Preto sa vieme prispôsobiť zvyklostiam aj nových členov. Napriek tomu, že sme malý región, každá obec a každá rodina má svoje vlastné zvyky,“ .

Vo Veľkom Lipníku sa napr. večera začína kúskom chleba s cesnakom, aby bola rodina po celý rok zdravá. Následne sa podávajú varené omastené bobaľky pripravené nasladko, symbolizujúce veľké jačmenné klasy. „Ďalším chodom je horochová polievka s gribami, slifčanka z uvarených sušených sliviek, ktorá sa podáva so zemiakmi alebo bez nich. Nechýba pôstna kapustnica. V Starej Ľubovni má zabezpečiť dostatok peňazí šošovicová polievka, ale jedáva sa aj fazuľová či hubová. V ďalších obciach regiónu severného Spiša a Pienin sa konzumujú na Štedrý večer aj rezance s makom, pirohy s lekvárom, halušky, fazuľa pripravená nakyslo, zočurka s juhom, čiže varené zemiaky so sušenými hubami a šťavou z kyslej kapusty. Pečú sa rôzne koláče z kysnutého cesta, napríklad okrúhly zvaný kuch a gruľovník so zemiakovou plnkou,“ vymenúva chody miestna gazdinka .