Slovenskí europoslanci vítajú iniciatívu na odstrihnutie sa od ruského plynu

Robert Hajšel skonštatoval, že ruská agresia na Ukrajine núti EÚ, aby prešla k alternatívnejším zdrojom energie, ako sú obnoviteľné zdroje energie, ale aj k väčšiemu šetreniu, čiže zvyšovaniu energetickej účinnosti. Dodal, že diverzifikácia dodávateľov pri plyne znamená dovoz skvapalneného plynu z Ameriky, čo pre Európu znamená dobudovať terminály, ale hlavne by mali nielen krajiny EÚ, ale aj dodávatelia plynu vytvárať v predstihu dostatočné zásoby.

„Pre Slovensko je najdôležitejšie, aby sme sa pripravili a naplnili zásobníky plynu už na jeseň a do väčšej miery ako vlani. Zároveň je potrebné v niektorých krajinách obnoviť činnosť uhoľných elektrární, napríklad v Nemecku a Poľsku," uviedol.

Hajšel pripomenul význam energetickej únie, pričom podľa neho EÚ mala viac pokročiť v jej budovaní a potrebných prepojeniach. Dodal, že plynová kríza z roku 2009 ukázala, že Slovensko urobilo dobre, keď vybudovalo interkonektory so susednými krajinami.

Michal Šimečka (PS) pripustil, že plán EK nevytvára ľahkú situáciu pre EÚ a ani pre Slovensko.

 „Je však vojna a realita sa zmenila. EÚ za posledné dni prelomila viaceré tabu a čo bolo ešte pred dvoma týždňami nepredstaviteľné, je zrazu možné. Uvedomujeme si, že sa musíme zbaviť závislosti od ruského plynu a ropy. Ich nákupmi miliardami eur financujeme ruský režim a vojnu," vysvetlil. Upozornil však, že je namieste otázka, ako tento krok urobiť čo najrýchlejšie a najmenej bolestivo z pohľadu cien energií a potravín.

„Verím, že už v najbližších týždňoch vznikne akási mapa, ako dôjsť k tomu bodu, aby sme sa odstrihli od závislosti od Ruska. Dá sa to, ale nie zo zo dňa na deň," odkázal.

Miriam Lexmann (KDH) v EP dlhodobo vyzývala na to, aby sa Únia odstrihla od energetickej závislosti od Ruska a iných nedemokratických krajín.

„To je otázka našej bezpečnosti. Momentálne táto spolupráca s Ruskom nepriamo financuje agresiu na Ukrajine. Je to morálne rozhodnutie a aj pre našu bezpečnosť," povedala. Víta rozhodnutie EK už do jedného roka znížiť závislosť od ruských dodávok na tretinu súčasného stavu a tvrdí, že treba hľadať stabilné dlhodobé riešenia, čo znamená vybudovať aj novú infraštruktúru a sieť čerpacích staníc. Túto možnosť vidí v transatlantickej spolupráci, aby sa západný svet zomkol a spoločne znižoval závislosť od energií z Ruska.

Michal Wiezik (PS) zdôraznil, že plyn už nie je len ekologický, ale aj geopolitický problém. To bolo jasné už pred pár týždňami, keď začali rásť ceny plynu. A teraz pre vojnu na Ukrajine je jasné, že Európa so zemným plynom už rátať nemôže. Ide o otázky bezpečnosti a udržateľnosti.

Iniciatívu REPowerEU privítal, ale za nebezpečné považuje prerušenie dodávok ruského plynu zo dňa na deň, lebo EÚ zatiaľ nemá zaň náhradu.

„Musíme hľadať diverzifikáciu zdrojov v krátkodobom horizonte a v strednodobom sa musíme naplno odstrihnúť od ruských dodávok a prejsť na obnoviteľné zdroje energie. Fosílne zdroje nie sú rovnomerne rozdelené po svete, väčšinou na nich niekto sedí a môže tým ovplyvňovať aj našu ekonomiku. Preto sú cestou obnoviteľné zdroje, ktoré sú dostupné všade, dajú sa lacno využívať a sú prospešné pre životné prostredie. Toto je linka pre bezpečnosť Európy," odkázal poslanec.