Čo je smutné, býva väčšinou poučné a na čom sa jeden potkol, smie iný obstáť. Minulá bolesť, môže byť budúca múdrosť.
Istí ľudia, profesiou na to určení,sa dopočuili o výskyte neobyčajných opíc, a tak učinili rozhodnutie, že ich nielen nájdu, ale i polapia.
Skúseností už mali dostatok, preto nebolo ťažké vymyslieť plán a najmä vycestovať bez najmenšieho problému. Cesta bola dlhá, prirodzene, zdolávali i aké-také prekážky, ale do vopred vytýčeného cieľa nevstúpilo nič, čo by odradilo či nebodaj donútilo vzdať sa.
Kokosové orechy
Cestovatelia sa mohli pochváliť naozaj šťastím, zdalo sa, že bolo naklonené na ich stranu a nemieni sa vychýliť ani napravo, ani len naľavo. Podarilo sa im totiž nazbierať kokosové orechy, ktoré voňali tak nádherne, tak lákavo, jáj, aj ťažko opísať.
Uchmatli si veľa-preveľa, dobre vedeli, ako dospieť k želanému záveru a ako nedopustiť, aby dobrodružstvo vyšlo nazmar.
Stromy
A naozaj, len čo dokráčali na miesto, o ktorom sa dopočuli a ktoré ich vyhnalo z domovov i všedných dní, porozkladali kokosové orechy a dosiahli, aby sa vôňa šírila všade, kam len čuch dokázal zaznamenať nevýdanú pochúťku.
Cestovatelia ustúpili, nadýchli sa a vyčkávali. Netrvalo dlho a zo stromov začali skutočne vyliezať opice, fascinované myšlienkou, že atraktívne voňajúca potrava bude patriť im. Liezli a liezli, až kým sa nedotýkali zeme, nič iné ich netrápilo, ničím by sa nedali rozptýliť, len aby ochutnali, len aby sa presvedčili, že odchod z pohodlia bol vhodný nápad.
Natiahli sa, ale kokosový orech sa im stal osudným. Ani ho nestihli uchopiť, kdesi v polovici námahy boli ukrátené nielen o pôžitok, pre ktorý riskovali, ale najmä o slobodu. Nikdy viac sa k nim voľnosť nepriblížila, nikdy viac sa ony nepozdravili s ňou. A za všetko sa dá zvaliť vina na malú lahôdku, ktorá voňala a voňala do nešťastia.
Aj my
Niežeby som chcela porovnávať ľudské bytosti s opicami, to veru nie, ale z príbehu, ktorý má akúsi trpkú príchuť, si smieme vziať ponaučenie. Vari aj my nevrháme sami seba do utrpení v mene niečoho, čo sa nám zdá úžasné a čo v nás vyvoláva dojem, že ak to hneď a zaraz nezískame, iste sa svet zblázni?
Najviac, čo človek môže dosiahnuť, je spojenie s Bohom, blízke a hlboké, a preto by sa nemal nechať rozptyľovať. Nijaký kokosový orech totiž nie je hoden, aby pripravil o slobodu, aby zotročil, aby prepísal ľudský príbeh do tragédie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies