SNS prichádza s návrhom zákazu chovu zvierat na kožušiny

Návrh novely zákona sa týka v súčasnosti jedného evidovaného chovu zvierat na kožušiny, norkov amerických v Príbovciach pri Martine. "Podaním návrhu zákona som reagovala nielen na petíciu, ktorú na Slovensku podpísalo niekoľko desiatok tisíc ľudí, ale aj na právne úpravy vyspelých štátov EÚ," uviedla.

"Podľa záberov uverejnených na https://ideochlp.sk/, ktoré boli vyhotovené na tejto kožušinovej farme, tu zvieratá nemajú vhodné životné podmienky. Zákon by mal primárne zabezpečiť, aby v Slovenskej republike už v budúcnosti nevznikali ďalšie kožušinové farmy. Je zrejmé, že na likvidáciu už existujúceho chovu (cca 3 500 kusov) je potrebné ustanoviť relatívne dlhé prechodné obdobie, aby podnikajúci subjekt mal možnosť efektívne s minimalizáciou ekonomických strát chov ukončiť," uviedla Antošová v dôvodovej správe k návrhu s tým, že novela sa nebude vzťahovať na využitie kožušín ako vedľajších produktov pri získavaní mäsa (chovy králikov, nutrií a pod.).

Súčasná právna úprava chov zvierat výhradne za účelom získania kožušín umožňuje. Dôvody potreby zmeny súčasného stavu je možné rozdeliť do dvoch hlavných skupín. "Prvou skupinou sú závažné výhrady podstatnej časti odbornej verejnosti proti aktuálnemu stavu z hľadiska welfare (životnej pohody) zvierat chovaných na kožušiny. Druhou skupinou sú závažné etické otázky, ktoré vzbudzuje usmrcovanie zvierat v prípadoch, keď pre to neexistuje dôležitý ľudský záujem," uviedla. Podľa nej v 21. storočí kožušiny už dávno neplnia svoju pôvodnú, praktickú funkciu ochrany pred mrazom. "Drvivá väčšina produkovaných kožušín dnes nachádza využitie vo forme ozdobných golierov, lemov, na topánkach alebo zvrškoch a klasické kožušinové kabáty sú dnes len špecifickým luxusným artiklom. Aj túto módnu, ozdobnú funkciu dokážu dnes nahradiť syntetické materiály, ktoré sú od pravých kožušín mnohokrát takmer na nerozoznanie, čo aj potvrdzujú rozhodnutia veľkých značkových domov, ktoré od používania pravých kožušín ustupujú," podotkla.

S prihliadnutím na tieto etické argumenty sa už 12 európskych krajín rozhodlo takýto chov priamo zakázať, a to Spojené kráľovstvo, Holandsko, Luxembursko, Belgicko, Nórsko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Rakúsko i Česká republika. Dánsko zakázalo chov líšok, zatiaľ čo Švajčiarsko a Nemecko prísnymi reguláciami ukončili rentabilnosť takéhoto podnikania. Aktuálne sa o zákaze kožušinového chovu na legislatívnej úrovni rokuje aj na Ukrajine, v Bulharsku, v Poľsku i v pobaltských štátoch. Podľa prieskumu agentúry Focus z roku 2018 až 68 percent ľudí na Slovensku odmieta kožušinové chovy a podporuje ich zákaz.

Návrhom novely zákona SNS reaguje na online petíciu, ktorú podpísalo vyše 70 tisíc ľudí. Petíciu odštartovalo ochranárske združenie Humánny pokrok a je súčasťou kampane s názvom Ide o chlp, ktorej cieľom je presvedčiť poslancov, aby zákaz chovu zvierat na kožušiny podporili v parlamente. "Kampaň Ide o chlp sa posúva do ďalšieho štádia. Veľmi sa tešíme, že sme našli spojenkyňu, ktorá predložila v parlamente návrh zákazu kožušinového chovu a veríme, že návrh získa podporu naprieč politickým spektrom. Viac informácií poskytneme na plánovanej tlačovej konferencii v NR SR pred prvým čítaním v druhej polovici júna," uviedla pre agentúru SITA koordinátorka kampane Ide o chlp Alexandra Demetrianová.

Selma de Donnová zo Slobody zvierat pre agentúru SITA uviedla, že sa z návrhu novely veľmi teší. "Považujeme ho za veľmi potrebný a plne sa s ním stotožňujeme. Téme kožušinových fariem sa dlhodobo venujeme. Ide o krutý a zbytočný priemysel, väčšina Európanov s ním nesúhlasí a do modernej spoločnosti podľa nášho názoru nepatrí," uviedla.