Keď niekto píše tak, ako písala ona, človek je zvedavý, aká asi bola, čo ju tešilo a čo, naopak, zarmucovalo. Tvorila po nociach, keď už si tma sadala na krajinu, alebo ju fantázia vábila viac počas dňa? Tá Jane Austen bola žena s talentom, a ak by sme nič iné o nej nezistili, potom si môžeme byť istí tým, že inteligenciou mnohých prevyšovala.
Je to celkom zreteľné, keď si pripomenieme jej diela, aká dokázala byť ironická, a že jej humor nesadol každému, len tomu, kto je schopný hľadieť aj medzi riadky, tam, kde sú odpovede aj tajomstvá.
Slečna Jane Austen sa narodila v Anglicku a tak to v tých časoch chodievalo, že rodiny boli početnejšie, a tak aj jej Boh nadelil šiestich bratov a jednu sestru. Pri sestričke sa ešte pristavíme, ale nesmieme zanedbať aj ďalšie skutočnosti, napríklad jej vzdelanie, kreativitu, voľnočasové aktivity a...
Dievčenská škola
Keďže jej otec bol reverend, disponoval všetkým potrebným, aby sa v rámci svojich možností staral o jej vzdelanie, čo aj robil, ale predsa len, slečna Jane si zaslúžila viac než len základné vedomosti, zaslúžila si dosahovať vyššie ciele. Preto odišla na internátnu školu, samozrejme, výhradne určenú dievčatám, kde pokračovala v učení sa a predstavte si, že tam skoro zomrela.
Choroba, ktorá vtedy obchádzala ľudí, zvaná týfus, si na ňu zasadla a skoro by ju zabila. Ten Najvyšší s ňou mal však iné plány, je až neznesiteľné pomyslieť si, že jej diela sa skoro nezrodili, že by sme boli ochudobnení o Pýchu a predsudok alebo že by sme nespoznali dohadzovačku Emmu.
Chudobná
Jane sa nenarodila do rodiny, v ktorej by sa jedlo zlatými lyžicami a v ktorej by nevedeli, či zjesť honosné dezerty na raňajky alebo radšej až večer. Jej otec sa dostal do značných finančných ťažkostí, čo komplikovalo deťom život vo viacerých ohľadoch.
Keď sa zameriame iba na Jane, pre ňu to znamenalo toľko, že nápadníkov by aj mala, ale veno nie, a s tým bolo ťažko vyrovnať sa. Nie každému mládencovi stačili iba vznešené city, keď spoločenské nátlaky boli silné a do zväzku dvoch mali čo povedať aj rodičia. A tí iste neboli nadšení pri predstave, že nevesta nedostane nič, čím by obohatila synáčika.
Tom
Práve v tejto súvislosti sa pozrieme na istého mládenca, volal sa Tom Lefroy a slečna Jane ho stretla v roku 1795, keď bola mladučká, ešte len 19-ročná. Tom bol synovec jedného jej rodinného priateľa a veľmi sa jej zapáčil. Až natoľko, že o ňom v liste spísala pekné veci a odoslala ho svojej sestre, najlepšej priateľke a dôverníčke. Áno, práve jej sestra s ňou mala najsilnejšie puto, a tak niet sa čo čudovať, že sa Jane pochválila, keď jej Tom padol do oka.
Sympatie boli vzájomné, ale, nanešťastie, všetko sa skončilo skôr, než by to mohlo prerásť do čohosi viac, do čohosi, v čom by už bolo slovo áno. Tom odišiel, koniec koncov pochádzal z Írska, a tak sa len vrátil tam, kam ho ťahali rodinné korene, v povolaní sa mu darilo, lebo neskôr sa stal najvyšším sudcom. Kiežby sme toho vedeli viac, či ho ľúbila hlboko, alebo to bola iba akási iskra, či o ňom potajme snívala, aj keď odišiel, či práve on bol príčinou, že sa nevydala nikdy, lebo každého porovnávala s ním a nikto ju tak neohúril. Nevieme, životopisci sú tiež v tomto smere rozdielni, ale niečo bolo, len to jednoducho nevyšlo.
Zásnuby
O niekoľko rokov neskôr sa Jane pošťastilo, ďalší muž sa o ňu uchádzal, a nielen tak hocijako, ale ju rovno požiadal aj o ruku. A ona súhlasila, už to bolo hotové a vybavené. Veď keď žena prikývne, že sa za džentlmena vydá, nikto neráta s tým, že to môže dopadnúť celkom ináč.
Nuž ale dopadlo to ináč, Jane zrejme nad niečím hútala, asi nemohla ani v noci spať, lebo na druhý deň, na údiv všetkých, odvolala predošlé áno a zásnuby zrušila.
Prečo to urobila, nie je dodnes jasné. Niektorí tvrdia, vraj povedala, že sa vydá jedine z lásky. Iní jej rozhodnutie pripisujú tomu, že Jane príliš súcitila so sestrou, ktorá smútila za zosnulým snúbencom a zo vzájomnej sesterskej blízkosti učinila sľub, že zostane nevydatá, rovnako ako zostane nevydatá smútiaca sestra. Ktovie, veru, toto tajomstvo ostane odpočívať v pokoji.
Až po smrti
Jane Austen písala už od mladých rokov, už ako 12-ročná vymýšľala a skrášľovala svet. Svoje diela však vydávala pod pseudonymom a ten odhalil až jej brat potom, čo chuderka zomrela veľmi mladá. Dopadlo to tak, ako to býva u umelcov, že slávy sa dočkala, až keď sa jej naveky zatvorili oči.
Hrdinky a hrdinovia
Pokiaľ ide o jej písanie, v tom je stále jedinečná. Opisovala, čo zažívala, keď chodievala na návštevy k príbuzným, keď zavítala do veľkých miest, keď sa zvŕtala v plesových sálach pri tanci.
Jej hrdinky majú kus nej samej, múdre, neboja sa svojej múdrosti, občas sa pomýlia, ale aj to si vedia priznať. Pri čítaní jej príbehov sa často čitateľ pristihne pri úsmeve, lebo keď stretala takých ľudí, akých opisuje, napríklad v jednej jej knihe je muž, ktorý si myslel, že každý bez výnimky by mal denne vypiť fľašu vína, tak nám pomáhajte všetci svätí.
Ale už sa aj stalo, že niečo v jej písaní aj zlomilo srdce, lebo nie každá vec má šťastný koniec. A pán Darcy, k tomu snáď ani netreba nič dodávať, lebo hrdina, ako bol on, to sa len tak nezrodí v stránkach, veru nie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies