Srí Lanka bojuje o mier: Zbavenie mín do roku 2028?

Pushparani prišla počas občianskej vojny o manžela, otca aj dvoch bratov, ďalší dvaja sú nezvestní. Sama sa pridala k ozbrojenému hnutiu ešte ako tínedžerka, keď musela kvôli proti-tamilským pogromom v roku 1983 opustiť svoj domov na východe ostrova.

Po skončení bojov v roku 2009 sa opäť stretla so svojimi dcérami, ktoré vyrastali v domove organizovanom rebelmi. Aby uživila rodinu a prispela k obnove krajiny, rozhodla sa pracovať v odmínovaní – profesii, ktorá si vyžaduje odvahu, trpezlivosť a hlboký zmysel pre poslanie.

Míny – tichí nepriatelia

Srílanská vláda ratifikovala Ottawský dohovor v roku 2017 a zaviazala sa krajinu úplne odmínovať do roku 2028. No tento cieľ je teraz ohrozený. Pozastavenie finančnej pomoci zo strany Spojených štátov, ktoré doteraz tvorili až 45 % všetkých grantov na odmínovanie, zasiahlo celý systém.

Z pôvodných 254 km² kontaminovaných území zostáva ešte približne 23 km². Či sa podarí túto oblasť odmínovať do stanoveného termínu, závisí od pokračujúceho financovania. Približne 3 000 pracovníkov, prevažne z oblastí postihnutých vojnou, čelí neistote – mnohí už prišli o prácu.

Zdroj: local10.com

Osudy poznačené vojnou

Trpkosť vojny pocítil aj Kumarakulasingham Dinojan. Ako deväťročný chlapec prišiel o ruku, keď sa pokúsil otvoriť kovový predmet, ktorý vyzeral ako nádoba na parfum. Bola to mína. Jeho brat, ktorý bol s ním, tiež utrpel zranenia. Mnohé deti, nevedomky vťahované do následkov vojny, takto prichádzajú o zdravie či život.

Dinojanov starší brat Vinothan sa rozhodol pomáhať – pracuje už šesť rokov v organizácii zaoberajúcej sa odmínovaním. Verí, že to, čo robí, pomôže celej komunite.

Viac než len práca

Pre Pushparani nie je práca s mínami len zárobok. Je to osobná misia. Financovala z nej vzdelanie i svadbu svojej dcéry, no stará sa aj o druhú dcéru, zranenú počas bojov, a svoju starú matku. Odmínovanie vníma ako spôsob, ako zabrániť ďalším tragédiám a ochrániť budúce generácie.

„Nepracujem s mínami len kvôli chudobe. Chcem, aby táto krajina bola bezpečná. Nechcem, aby naše deti znovu trpeli,“ hovorí. „Nesiem na pleciach bremeno rodiny aj celej krajiny.“

Srí Lanka sa dnes nenachádza na bojisku, no zápas o mier pokračuje – tentokrát v tichosti, v prachu zeme, kde každý krok môže rozhodovať o živote. V Mankulame a mnohých ďalších dedinách sa budúcnosť krajiny odvíja od odhodlania ľudí, ako je Pushparani. A od podpory sveta, ktorý by nemal zabudnúť na to, čo je po vojne skutočne dôležité – uzdraviť a obnoviť.