Štefan Harabin: Menšinové práva nie sú žiaden strašiak

Národnostné menšiny

Slovenská republika už dlhodobo zabezpečuje vysoký štandard práv osôb patriacich k národnostným menšinám. A štandard je preto štandardom, lebo sa na ňom dohodli všetky štáty, ktoré vytvorili medzinárodné právo. Štandard nesmie byť znižovaný, ale nesmie byť ani svojvoľne zvyšovaný, pretože tak ľahko môže dochádzať k nedovolenému zvýhodňovaniu jedných oproti iným.

Národnostná (etnická) menšina je v podstate skupina občanov štátu dlhodobo žijúcich na území tohto štátu a udržiavajúcich s ním dlhodobé, trvalé a pevné zväzky, ktorá súčasne preukazuje odlišné etnické charakteristiky ako zvyšok občanov štátu a pritom jej početnosť je reprezentatívna. A u nás žije mnoho pôvodných menšín, česká, rusínska, maďarská, poľská, ukrajinská, rómska, nemecká, chorvátska, bulharská, atď. 

Medzinárodné zmluvy zahrňujúce práva menšín 

V oblasti osobitných ľudských práv je významnou Deklarácia OSN o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, jazykovým a náboženským menšinám, či Záverečný dokument z helsinskej konferencie o ľudskej dimenzii. Rada Európy prijala v roku 1995 Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín (ďalej len: "RD"), ktorý sa stal prvým celoeurópskym právnym dokumentom chrániacim práva osôb patriacich k národnostným menšinám vo všetkých oblastiach. Iným právnym dokumentom Rady Európy je napríklad Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov z roku 1992. 

Charakteristika ĽP

Ľudské práva majú individuálny charakter, to znamená, že sú priznané vždy len osobe, nie skupine osôb. Práva osôb patriacich k národnostným menšinám sú ľudskými právami. To, že majú individuálny charakter nebráni ich využívaniu v spoločnosti, teda v kolektíve s inými. Pritom pojem "kolektívne práva" si nikdy nezískal podporu ani miesto v žiadnom všeobecne platnom ľudsko-právnom dokumente, ani v OSN, ani v Rade Európy, OBSE a pod. Dôvod, prečo sú štáty zdržanlivé v uznaní kolektívnych práv je bezpochyby skutočnosť, že sa obávajú že uznanie kolektívnych práv vytvára živnú pôdu pre separatistické požiadavky. 

Právo na sebaurčebie

S otázkou kolektívnych práv totiž býva veľmi často spájaná i otázka "práva na sebaurčenie." Dôležité je si však uvedomiť, že toto právo nikdy nebolo spájané s národnostnými menšinami, ale s národmi v časoch likvidácie systému koloniálnej nadvlády nad mnohými národmi, najmä rozvojového sveta.

Bez vylúčenia 

Národnostné menšiny nesmú byť fyzicky vylúčené z územia ani z prístupu k zdrojom potrebným na ich živobytie. Právo na existenciu v zmysle fyzickej existencie je zabezpečované okrem iného Dohovorom o prevencii a trestaní zločinu genocídy. Druhou požiadavkou je ochrana identity. 

Identita je vo svojej podstate kategóriou najmä kultúrneho charakteru. Vyžaduje si nielen toleranciu, ale aj pozitívny postoj ku kultúrnemu pluralizmu zo strany štátu a väčšinovej spoločnosti.

Slobodný výber, avšak...

Dôležitým a vo verejnosti možno menej známym faktom je, že príslušnosť k národnostnej menšine, národnosti, si určuje každý sám a slobodne (čl. 12, ods. 3 Ústavy SR). Vychádzajúc z medzinárodného práva (čl. 3 ods. 1 RD), právo slobodne si zvoliť či má s osobou byť zaobchádzané ako s osobou patriacou k národnostnej menšine však znamená, že osoba na to, aby sa mohla slobodne rozhodovať o svojej príslušnosti k národnostnej menšine, musí reálne byť osobou, ktorá k takejto menšine patrí (vysvetľujúci komentár k RD, ods. 35). 

Pre ilustráciu niektorých "menšinových práv" si dovolím uviesť právo efektívnej účasti na rozhodovacích procesoch najmä v otázkach týkajúcich sa národnostných menšín (RD čl. 15). Je to jedno z najvýznamnejších práv, nakoľko predstavuje podstatu rovnosti medzi osobami patriacimi k národnostným menšinám a osobami, ktoré tvoria väčšinu. 

Pozor na pojmy 

Ak sa má výraz "sebaurčenie" chápať dôsledne, potom je svojim obsahom v priamom protiklade s výrazom "participácia", nakoľko ide o požiadavku "ne-participácie" kombinovanej s požiadavkou "ne-podriaďovania sa". Tieto dva pojmy preto nemožno zamieňať, alebo inak spodobovať.

Rovnaké práva a povinnosti

Na osoby patriace k národnostným menšinám sa vzťahujú rovnaké práva a povinnosti, vyplývajúce z ich štátneho občianstva, ako na ostatných občanov štátu. Je tu povinnosť pri využívaní svojich menšinových práv rešpektovať vnútroštátnu legislatívu a práva väčšiny, či ostatných národnostných menšín (RD čl. 20). 

Používanie štátneho jazyka

Povinnosť ovládať štátny jazyk nie je nikde uvedená konkrétne, prednosť štátneho jazyka je však okrem Ústavy a zákona obsiahnutá v povinnej školskej dochádzke a v medzinárodných dohovoroch tým, že výučba menšinových jazykov nesmie byť na úkor ovládania štátneho jazyka (RD čl. 14 ods. 3).

Menšinové práva nie sú žiadnou hrozbou a ako ľudské práva majú svoje pevné miesto v medzinárodnom i domácom právnom systéme. Som presvedčený, že naša verejnosť ich považuje za samozrejmosť. Dôležitá je ich automatická realizácia zo strany štátu.