Len 20 percent pôdy v celej krajine je vhodných na pestovanie, na rozdiel od 44 percent v USA a 71 v Spojenom kráľovstve. Z ornej pôdy v Japonsku sa viac ako 85 percent využíva na ryžové plantáže, čo ponecháva obmedzený priestor na pestovanie vzácneho ovocia.
Ak ste niekedy boli v japonskom supermarkete, možno ste po pohľade na cenu ovocia urobili vlastnú mienku. Hoci je Japonsko skvelým miestom, kde si môžete kúpiť hocijaké hotové jedlo za príjemnú cenu, často je ťažké získať výhodnú ponuku medzi uličkami s čerstvými produktmi v supermarketoch. V skutočnosti je Japonsko domovom najdrahšieho ovocia na svete.
Jeden melón sa môže predať za viac ako 15 000 jenov(približne 120 eur),zväzok hrozna za 8 000 jenov (približne 60 eur) a prémiové biele jahody za 3 000 jenov (približne 20 eur) za kus.
Začiatkom tohto roka sa dva melóny Yubari King zo Sappora predali na aukcii za 5 miliónov jenov – takmer 43-tisíc eur. Vysvetlenia vysokých cien prémiového japonského ovocia sa zvyčajne zameriavajú na prácu (ako sa dočítate nižšie) a podmienky, ktoré sú potrebné na jeho výrobu.
V japonskej kultúre je pojem omiyage praxou dávania darčekov po návrate z cesty. Potom sú tu darčeky temiyage, ktoré sa dávajú pri návšteve domu niekoho iného, ako aj ochugen a oseibo, ktoré dávajú spolupracovníci, priatelia a príbuzní v decembri. Existuje veľa príležitostí na darčeky a ovocie je jednou z najobľúbenejších možností.
Táto tradícia rozdávania ovocia však nie je novým fenoménom. Už v 14. storočí samuraji obdarúvali ovocím, keď navštevovali svojich vodcov. Budhisti a šintoisti si tiež mysleli, že semená ovocia majú veľký potenciál.
Aj keď ovocie dnes nie je naplnené rovnakým zmyslom pre spiritualitu, stále ním dokážete v Japonku prejaviť veľkú úctu a vďaku.
Či už chcete poďakovať alebo zablahoželať, neodmysliteľne sa hodí nielen hocijaké staré ovocie. Vo všeobecnosti sa očakáva, že darované ovocie bude takmer dokonalé. V dôsledku toho poľnohospodári v celej krajine udržiavajú neuveriteľne vysoký štandard ovocia. Napríklad v prefektúre Mijazaki sa regionálne mango (známe ako Taiyo-no-Tamago, čo v preklade znamená slnečné vajce) často pestuje maximálne 1-2 na strom. Každé mango musí dosiahnuť minimálnu hmotnosť 350 gramov a „hladinu cukru Brix“ 15 percent, ktorú farmári poslušne merajú pomocou nástroja nazývaného „refraktometer“, ktorý určuje hladiny sacharózy v ovocí.
Jablká Sekai Ichi v prefektúre Aomori, čo je názov vhodne preložený ako „najlepšie na svete“, rastú v úrode iba 1 000 ročne, pričom ceny začínajú minimálne na 3 000 jenách (asi 20 dolárov).
Densuke, často nazývaný čierny melón, je druh vodného melónu pestovaného v Japonsku. Tieto vodné melóny sú charakteristické svojou špeciálnou metódou pestovania. Nepredávajú sa ako iné vodné melóny; namiesto toho sa pestujú iba na ostrove Hokkaido v severnom Japonsku. Tieto nezvyčajné plody sa každoročne dražia, pričom víťazom je ten, kto zaplatí najvyššiu cenu.
Japonské ovocie densuke je známe tým, že je najdrahším druhom vodného melónu na svete. Vodný melón má odlišnú chuť od ostatných vodných melónov a je chrumkavý, pevný a čiernej farby.
Obsahuje tiež pomerne málo semien. Je po ňom veľký dopyt a stojí prémiovú cenu. Kvôli bezpečnosti sú melóny densuke často balené v kubických kartónových škatuliach, ktoré obsahujú aj certifikáty pravosti.
Faktor, ktorý prispieva k vysokým nákladom na vodné melóny? Obmedzená dostupnosť. Iba severo japonský ostrov Hokkaido sa používa na pestovanie vodných melónov densuke. Ovocie sa pestuje v meste Tohma vďaka jedinečnému prostrediu ostrova a bohatej sopečnej pôde, ktorá obsahuje minerály. Odroda vodného melónu densuke, typ Black Diamond, bola prvýkrát predstavená v roku 1981, keď farmári na Hokkaide začali pestovať iné plodiny ako typické ryžové polia. Iba vodné melóny pestované v tejto oblasti, ktoré prešli prísnym kontrolným procesom, môžu byť uznané ako autentické vodné melóny densuke, ktoré boli patentované v roku 1989.
Len 20 percent pôdy v celej krajine je vhodných na pestovanie, na rozdiel od 44 percent v USA a 71 v Spojenom kráľovstve. Z ornej pôdy v Japonsku sa viac ako 85 percent využíva na ryžové plantáže, čo ponecháva obmedzený priestor na pestovanie vzácneho ovocia.
Samotné farmy sú tiež výrazne menšie ako iné farmy na celom svete. Zatiaľ čo priemerná farma v USA meria približne 490 akrov, priemerná farma v Japonsku má iba 4,7 akrov. Japonské zákony tiež stanovujú, že každá poľnohospodárska pôda musí byť obrábaná priamo jej vlastníkmi. V dôsledku toho je poľnohospodársky priemysel neuveriteľne neefektívny, čo prirodzene vedie k zvýšeniu cien poľnohospodárskeho tovaru, ako je ovocie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies