Stredozemné more sa otepľuje najrýchlejšie na svete

Vďaka teplotám stúpajúcim o 20% rýchlejšie ako svetový priemer a očakávanému nárastu hladiny mora o jeden meter do roku 2100, sa Stredozemné more stáva najrýchlejšie sa otepľujúcim a najslanším morom na našej planéte.

Prečítajte si: Zodpovednosť za nelegálne skládky nesú obce aj v prípade, že na ich odstránenie nemajú peniaze

Svetový deň oceánov

Svetový deň oceánov bol vyhlásený v roku 1992 na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v Riu de Janeiro na návrh Kanady. Hoci nemal štatút oficiálneho svetového dňa pod záštitou OSN, nikdy to nezmenšovalo jeho význam. Od roku 1998 ho podporovala IOC-UNESCO.

Príbehy z prehriateho mora

Svetový fond na ochranu prírody zverejnil pri príležitosti tohto dňa správu „Vplyv zmeny podnebia na Stredozemné more: Príbehy z prehriateho mora“. Táto správa ukazuje, ako zmena podnebia ovplyvnila morské ekosystémy. Má vplyv aj na rybolov, cestovný ruch a na hospodárstvo krajín na pobreží.

Správa pomenúva šesť hlavných dôsledkov klimatickej zmeny na biodiverzitu v Stredozemnom mori s následným dopadom na život miestnych obyvateľov.

Upozorňuje na nebezpečný vzťah medzi vplyvom klimatickej zmeny a ďalšími činnosťami človeka, ako je nadmerný rybolov, znečistenie, rozvoj pobrežia a lodná doprava, ktoré už dramaticky znížili ekologickú odolnosť mora.

Mohlo by vás zaujímať: Situácia okolo potopenej nákladnej lode na Srí Lanke sa komplikuje. Patápačom nepraje počasie

„Dnešné Stredomorie už nie je to isté, čo bývalo. Jeho „tropikalizácia“, je v plnom prúde. Klimatická zmena nie je budúcnosť, je to realita dneška, ktorú zažívajú vedci, rybári, potápači, pobrežné komunity a turisti. Stredozemné more poskytuje ľuďom mnoho benefitov. Ak chceme zvrátiť súčasný trend, musíme znížiť náš vplyv naň a  zvyšovať jeho odolnosti. Zdravé ekosystémy a bohatá biodiverzita sú našou najlepšou obranou proti dôsledkom klimatickej zmeny," hovorí Giuseppe Di Carlo, riaditeľ Stredomorskej iniciatívy WWF.

Zmeny prebiehajú v celom regióne

V otepľujúcom sa Stredozemnom mori sa objavilo už takmer 1000 nepôvodných a inváznych druhov a nahradili pôvodné, často endemické druhy, ktoré sa nevyskytujú nikde inde na Zemi.

Extrémne počasie pustoší krehké koraly, početnosť pôvodných druhov mäkkýšov poklesla v izraelských vodách takmer o 90%, invázne druhy rýb z rodu králičkovec (Siganus sp.) tvoria v Turecku už 80% úlovkov rýb a teplomilné druhy ako napríklad barakudy (Sphyraena sp.) sa v severných vodách Ligúrie na severozápade Talianska stali bežným javom.

Obyvatelia na pobreží sa už prispôsobujú novej realite a nepôvodné druhy rýb a morských plodov sa stali súčasťou ich kuchyne, predovšetkým ryby rodu králičkovec. Okolo pláží inštalujú siete, aby zabránili medúzam dostať sa k pobrežiu a medúzy využívajú v kozmetickom priemysle.

Prečítajte si tiež: Aktivisti vyjadrili nesúhlas s výstavbou terminálu skvapalneného zemného plynu v bratislavskom prístave

Vyššie teploty a búrky menia aj morské dno

Endemické morské lúky tvorené rastlinami ako Posidónia morská (Posidonia oceanica), známa aj ako „Neptúnova tráva“, koraly vejárovníky (Gorgonarida) a morský lastúrnik stehnovka nádherná (Pinna nobilis), ktorý je už na červenom zozname ohrozených druhov, sa strácajú a v niektorých oblastiach už vyhynuli. Strata týchto druhov môže mať dramatické dopady na celý ekosystém, pretože predstavuje biotopy nevyhnutné pre život ďalších druhov.

Zníženie emisií sklenníkových plynov

Na zníženie emisií skleníkových plynov a na ochranu biodiverzity v Stredozemnom mori sú nutné neodkladné opatrenia. Správa pre každú zo šiestich rizík prináša aj návrhy riešení. Zároveň upozorňuje, že ohrozenie tunajšej fauny a flóry môžu znížiť dobre spravované morské chránené oblasti. Vyzýva k ochrane na ploche 30% Stredozemného mora do roku 2030. Cieľ je ambiciózny, no aktuálna správa jasne ukazuje veľkosť výzvy, ktorej čelíme.

Šesť hlavných dôsledkov zmeny klímy

Tropikalizácia Stredozemného mora: Proces otepľovania je viditeľný, a to najmä vo východnej časti a ukazuje nám, čo môžeme v budúcnosti očakávať vo zvyšku regiónu. Pôvodné druhy rýb s rastúcou teplotou ustupujú inváznym tropickým druhom, ktoré sa sem dostávajú predovšetkým cez Suezský prieplav.

Migrácia rýb: Do Stredozemného mora sa dostalo už takmer 1 000 nových inváznych druhov (z toho 126 druhov rýb), čo v niektorých oblastiach spôsobilo zníženie počtu pôvodných druhov až o 40%. Rovnako v samotnom Stredozemnom mori dochádza k presunom . Druhy typické pre pobrežie Afriky sa presúvajú do teplejších severnejších oblastí. Výskum na vyše 1 000 km pobrežia Grécka a Turecka ukázal, že sa šírením rýb ako napr. z rodu králičkovec, alebo krídlovec mení more na pustinu.

Premnoženie medúz : V určitých obdobiach dochádza k premnoženiu medúz. Roky nadmerného rybolovu spôsobili, že v Stredozemnom mori je menej rýb, s ktorými medúzy súperili o jedlo (napr. sardinky či sardelky) a menej ich predátorov (žraloky, tuniaky a pod). Rybári na pobreží Tuniska už dnes chytia viac medúz ako rýb. Premnoženie medúz ohrozuje aj turistický priemysel.

Podmorské lúky tvorené posidóniou sú ohrozené: Posidónia formuje rozsiahle lúky na morskom dne, okysličuje vodu a poskytuje životne dôležité prostredie pre zhruba 20% morských druhov v Stredozemnom mori. Lúky slúžia pre tieto druhy ako „škôlka“. Posidónia pri búrkach znižujú energiu vĺn, stabilizuje dno a sediment. Podieľa sa tiež na riešení dôsledkov klimatickej zmeny, lúky posidónie zadržiavajú 11- 42% celkových emisií CO2 krajín na pobreží Stredozemného mora od priemyselnej revolúcie. Posidóniu ohrozuje otepľovanie vody, invázne druhy, ale aj stúpanie morskej hladiny, keď už malé zmeny môžu spôsobiť veľké rozdiely v množstve svetla dopadajúceho na dno, ktoré potrebuje pre fotosyntézu.

Ničenie koralov: Koraly sú tenké len niekoľko milimetrov, no rastú do metrových výšok, bežne sa dožívajú 60 rokov, teraz ich ničia extrémne búrky a otepľovanie. Až 30% všetkých vejárovníkov zničila v októbri 2018 extrémna búrka s rýchlosťou vetra do 139 km/h, ktorá sa prehnala Ligurským morom pri severnom Taliansku.

Endemický lastúrnik stehnovka nádherná vymiera : Najväčší lastúrnik v Stredozemnom mori a jeden z najväčších na svete patrí medzi kriticky ohrozené druhy a od roku 2019 je na červenom zozname IUCN. Zo Stredozemného mora sa stráca, 80-100% týchto lastúrnikov náhle vymrelo pri pobreží Španielska a Talianska, príčinou mohol byť patogén, ktorému sa darí vo vodách s vyššou teplotou. Stehnovka nádherná dokáže vytvoriť úkryt a prostredie, na ktoré je viazaných ďalších až 146 morských druhov.

Ďalší článok: Reforma envirorezortu počíta s ukončením masívneho výrubu dreva v našich lesoch