VYHĽADÁVANIE
Vedci, ktorí skúmajú švábie mlieko, musia proteínové kryštály extrahovať priamo zo žalúdka lariev. Tieto larvy opatrne otvárajú a z ich čriev sa izolujú drobné kryštály.
Mlieko zo švábov, konkrétne druhu Diploptera punctata, získava v posledných rokoch pozornosť vedcov ako potenciálna superpotravina. Tento druh švába je unikátny tým, že namiesto kladenia vajíčok rodí živé mláďatá a na ich výživu produkuje špeciálne mlieko vo forme proteínových kryštálov.
Kryštály obsahujú vysoké množstvo živín a vedci sa domnievajú, že by mohli predstavovať nový zdroj udržateľnej výživy pre ľudstvo. Výskum na túto tému naznačuje, že švábie mlieko môže byť jedným z najvýživnejších prírodných produktov, aké doteraz poznáme.
Napriek tomu je jeho využitie v potravinárstve zatiaľ iba v teoretickej rovine, pretože masová produkcia takéhoto mlieka predstavuje viaceré výzvy.
Štúdie ukazujú, že švábie mlieko obsahuje vysoké množstvo bielkovín, tukov a cukrov, pričom je až štyrikrát výživnejšie ako kravské mlieko. Obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny, čo z neho robí kompletný proteínový zdroj, ktorý by mohol byť mimoriadne prospešný pre ľudskú výživu.
Proteínové kryštály v švábom mlieku sa navyše rozpúšťajú pomaly, čo znamená, že energia sa uvoľňuje postupne a poskytuje dlhodobý pocit sýtosti. Okrem toho vedci predpokladajú, že by toto mlieko mohlo obsahovať aj ďalšie prospešné látky, ktoré podporujú rast a regeneráciu buniek.
Výživový potenciál švábieho mlieka je preto obrovský, ale zatiaľ neexistujú rozsiahle štúdie na ľuďoch, ktoré by potvrdili jeho zdravotné benefity a bezpečnosť konzumácie.
Vzhľadom na rastúcu svetovú populáciu a potrebu hľadania alternatívnych zdrojov výživy sa švábie mlieko javí ako sľubná možnosť. Jeho vysoká energetická hodnota a bohatý nutričný profil by mohli pomôcť riešiť globálny problém podvýživy, najmä v rozvojových krajinách.
Navyše, produkcia hmyzu je vo všeobecnosti ekologicky menej náročná ako chov tradičných hospodárskych zvierat. Šváby potrebujú menej vody, krmiva a priestoru, čo znamená, že ich využitie ako zdroja potravy by mohlo byť udržateľnejšie a šetrnejšie k životnému prostrediu.
Napriek týmto výhodám však zostáva otázne, či by boli ľudia ochotní konzumovať produkt, ktorý pochádza zo švábov, keďže v mnohých kultúrach je hmyz považovaný za nehygienický a neatraktívny zdroj potravy.
Vedci dokonca skúmajú, či by sa proteíny zo švábieho mlieka dali využiť aj v medicíne, napríklad pri regenerácii svalov alebo ako doplnok výživy pre pacientov trpiacich podvýživou. Tieto fakty naznačujú, že potenciál švábieho mlieka siaha ďaleko za hranice bežnej výživy a môže mať široké využitie v rôznych oblastiach vedy a zdravotníctva.
Získavanie švábieho mlieka je mimoriadne komplikované a neefektívne, pretože šváby nemajú mliečne žľazy ani vemeno ako cicavce. Namiesto toho samica švába Diploptera punctata, jediného známeho živorodého druhu švába, produkuje výživné tekutiny pre svoje vyvíjajúce sa mláďatá. Táto tekutina sa v tráviacom systéme lariev premieňa na proteínové kryštály, ktoré slúžia ako zdroj energie a živín pre ich rast.
Vedci, ktorí skúmajú švábie mlieko, musia tieto kryštály extrahovať priamo zo žalúdka lariev, čo je mimoriadne prácne. Proces zahŕňa mikroskopickú operáciu, pri ktorej sa larvy opatrne otvárajú a z ich čriev sa izolujú drobné kryštály. Tieto kryštály sú potom analyzované, aby sa určila ich nutričná hodnota a chemické zloženie. Problémom však je, že jeden šváb vyprodukuje iba nepatrné množstvo kryštálov, čo znemožňuje ich masovú výrobu tradičnými metódami.
Z tohto dôvodu sa vedci snažia o genetickú modifikáciu baktérií alebo kvasiniek, aby dokázali synteticky produkovať proteíny zo švábieho mlieka bez nutnosti extrakcie zo samotných švábov.
Aj keď výskumy poukazujú na výnimočné nutričné vlastnosti švábieho mlieka, jeho masová produkcia čelí viacerým výzvam. Extrakcia mlieka zo švábov je v súčasnosti veľmi neefektívna a nepraktická, pretože každý jedinec produkuje len minimálne množstvo.
Vedci preto skúmajú možnosti syntetickej produkcie tohto mlieka, napríklad pomocou geneticky modifikovaných mikroorganizmov, ktoré by dokázali vytvoriť proteínové kryštály podobné tým zo švábieho mlieka.
Okrem technologických prekážok však existuje aj psychologický faktor – mnohí ľudia sa hmyzu štítia a myšlienka konzumácie švábieho mlieka im môže pripadať odpudzujúca. Prijatie tejto potraviny by si preto vyžadovalo rozsiahlu edukáciu a marketingové kampane, ktoré by pomohli zmeniť negatívne vnímanie hmyzu v strave.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies