Vysoké dane a snaha o sociálnu rovnosť. To je dlhodobá povesť Švédska ako jednej z najrovnostárskejších krajín na svete, spolu s Fínskom a Dánskom. V posledných rokoch sa však zdá, že Švédsko sa stane európskym centrom superbohatých.
Necelú polhodinu jazdy autom od centra švédskeho hlavného mesta Štokholm sa na skalnatých útesoch ostrova Lidingö týčia obrovské červenožlté drevené vily najbohatších Švédov. Patrí k nim aj podnikateľ Konrad Bergström, ktorý má doma okrem iného nábytok čalúnený sobou kožou alebo obrovský vidiecky bazén, píše BBC.
Bergström však určite nie je sám v krajine s povesťou boháča. V posledných rokoch tu rozprávkovo zbohatlo niekoľko desiatok ľudí. Podľa švédskeho časopisu Veckans Affärer sa v roku 1996 mohlo len 28 ľudí pochváliť čistým majetkom vo výške aspoň jednej miliardy švédskych korún. Analýza denníka Aftonbladet však zistila, že v roku 2021 ich bolo už 542. Títo ľudia zároveň vlastnili majetok zodpovedajúci 70 percentám švédskeho HDP.
Štatistiky časopisu Forbes pre rok 2024 ukazujú, že Švédsko sa v súčasnosti vyznačuje vysokým podielom tzv. dolárových miliardárov, ktorý je aj v celosvetovom porovnaní jeden z najvyšších na svete. Celkovo 43 Švédov má majetok v hodnote najmenej jednej miliardy amerických dolárov. To sú približne štyria švédski dolároví miliardári na milión obyvateľov. Napríklad v Spojených štátoch je tento počet približne polovičný.
"Stalo sa to tak trochu nenápadne. Ale napríklad v Štokholme sa táto nerovnosť začína jasne prejavovať a jedným z dôvodov je okrem iného aj prosperujúca švédska technologická scéna. Krajina má povesť európskeho Silicon Valley a za posledných dvadsať rokov tu vzniklo viac ako 40 tzv. unicorn startupov, teda spoločností s hodnotou viac ako jedna miliarda amerických dolárov," komentuje švédske trendy novinár Andreas Cervenka z denníka Aftonbladet.
Napríklad Skype a Spotify pochádzajú zo Švédska. To isté platí pre herné spoločnosti, medzi ktoré patria Mojang a King. Medzi najnovšie technologické spoločnosti vo Švédsku patrí startup Tink, ktorý sa zaoberá finančnými technológiami, a ktorý počas pandémie koronavírusu kúpila Visa za približne 2 miliardy dolárov. Spomenúť treba aj švédsku spoločnosť Voi, ktorá sa zaoberá výrobou elektrických kolobežiek.
Svoju úlohu však zohrala aj švédska menová politika. Od roku 2010 krajina dlhodobo udržiava politiku veľmi nízkych úrokových sadzieb. Financovanie začínajúcich podnikov bolo preto donedávna veľmi dostupné a lacné, čo sa prejavilo aj v úsilí o založenie nových úspešných podnikov.
Švédska daňová politika patrí dlhodobo k najprísnejším na svete. Najvyššie príjmy sa zdaňujú sadzbou približne 50 percentami. Niektoré zmeny vo švédskej daňovej politike však mohli priniesť prospech bohatým. Najväčšie z nich sa mali odohrať v roku 2000, keď Švédsko zrušilo dane z majetku a dedičstva.
Dokonca aj daňové zaťaženie akcií je v porovnaní so mzdami a platmi vo Švédsku veľmi benevolentné. Prispieva k tomu aj sadzba dane z príjmov právnických osôb, ktorá sa už v 90. rokoch znížila z približne 30 na 20 percent. To je menej ako súčasný európsky priemer. "Ak ste miliardár, nemusíte sa zo Švédska odsťahovať. Je to totiž úplne naopak," dodáva novinár Andres Cervenka.
Švédsky miliardár Kondrad Bergström tento trend potvrdzuje. Súhlasí s tým, že miestny daňový systém je veľmi ústretový voči miliardárom. Zároveň však dodáva, že jeho bohatstvo má pozitívne účinky, pretože zamestnáva ďalších pracovníkov. "Máme opatrovateľku, záhradníkov a upratovačky a ďalších zamestnancov. Nemali by sme zabúdať na dopady bohatstva pre spoločnosť," dodáva Bergström.
Podľa údajov v roku 2023 smerovalo 74 percent všetkého rizikového kapitálu vo Švédsku do tamojších startupov, čo je najvyšší podiel v celej Európskej únii. Európsky priemer v tom istom období bol podľa analýzy spoločnosti Dealroom len 35 percent, uzatvára BBC.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies