Svojho synovca učil, ako má robiť čo najväčšie zlo

Pekelný strýko
Strýko je väčšinou či už vo filmovej a či v knižnej verzii zobrazovaný ako ten najzábavnejší člen rodiny. Je atraktívny, zjaví sa na prahu domu len tak, sčista-jasna, prinesie darčeky a aj vyvedie zopár vylomenín. Je to človek milujúci synovca alebo neter a v jeho prítomnosti si dieťa dovolí aj to, čo by za iných okolností ostalo zamietnuté pod ťarchou zákazu.
Jáj, ale keď je strýko hotový pekelník (a vôbec to nemyslím metaforicky), to je potom rada pre synovca ako vyšitá. Veď čo iné môže odovzdať, ak nie zlo a čomu inému priučí, ak nie naozajstnej nepleche?

Azda najtemnejšieho strýka predstavuje hrdina v knihe Rady skúseného diabla, ktorú napísal C.S. Lewis. A keď sa v názve spomína diabol, ani zďaleka to nie je prehnané.

Listy
V hlavnej postave sa teda predstavuje strýko, volá sa Krutodlak. Pochádza priamo z pekla a v tom, ako najväčšmi uškodiť, ako najviac potrápiť smrteľníka a čo najviac ho odviesť od pýtania sa na zmysel života, má bohatú zásobáreň skúseností. S tou sa neváha podeliť so synovcom Svrabomilom, a tak mu píše list za listom. Občas ho vyhreší, občas len poučí, obsah je však... No povedzme, taký kruto-zábavný.

Nováčik
Synovec Svrabomil je, podľa všetkého, ešte nováčik, čo znamená, že potrebuje nad sebou ochrannú ruku. Jeho úlohou je nenápadne a hlavne postupne odvádzať najnovšiu ľudskú obeť od Boha. Krutodlak ho nazýva pacientom a rozoberá, aké finty sú najúčinnejšie. Kto by si myslel, že kniha je nereálna, ba priam absurdne fantazína, nemohol by sa viac mýliť. Autor používa nielen humor, ale aj silné filozofické zamyslenie a ukazuje na každodennosť takým spôsobom, až je to občas neuveriteľné.

Rady nad zlato
 Dalo by sa spomenúť všeličo, Krutodlak totiž radami ani náhodou nešetril. Za zmienku však, napríklad, stojí istá pasáž, človek sa prehrabáva v knižnici a natrafí na literatúru, ktorá by mohla dať jeho životu úplne iný zmysel. Začne v nej listovať, spochybňovať svoje doterajšie presvedčenie, ale než sa skutočne dopracuje k tomu, aby urobil rozhodnutie a zanechal každú povrchnosť, dostane odrazu ohromnú chuť na obed. V tej chvíli sa mu zdá, že na svete nie je azda nič dôležitejšie ako si naplniť žalúdok, a tak knihu odloží, poberie sa preč, a kým sa naobeduje, podstata všetkého mu akosi vyfučala z hlavy.
Obzvlášť trefné je i to, ako Svrabomil znenazdajky pracuje na zničení pacientovho vzťahu s matkou a jeho strýko ho zasväcuje do toho, ako sa dá žiť pod jednou strechou a súčasne sa o seba nezaujímať, vzájomne si liezť na nervy a obchádzať sa.
C.S. Lewis trafil knihou na správnu strunu a jeho myšlienka v nej obsiahnutá bude aktuálna kedykoľvek a kdekoľvek. Rady skúseného diabla nie sú určené iba pre kresťana, ó, nie, aj ateista by v nich mal čo objaviť. Je to dielo s ničím neporovnateľné a tak ľahko sa na neho nezabudne. Je to kniha, ktorá pobaví, ale aj jemne obviní a ukáže na slabú stránku ľudstva. Napísať niečo také si vyžaduje genialitu.