JFK je považovaný za jedného z najlepších a najvplyvnejších prezidentov Spojených štátov. Jeho prezidentské obdobie je nazývané Camelot, podľa legendárneho kráľovstva kráľa Artuša, ktoré symbolizovalo ideály a nádeje americkej spoločnosti.
John Fitzgerald Kennedy, známy aj ako JFK alebo Jack, bol americkým politikom, ktorý sa stal 35. prezidentom Spojených štátov amerických. Jeho život bol plný výziev a úspechov, ktoré ovplyvnili dejiny sveta.
JFK sa narodil 29. mája 1917 v Brookline v štáte Massachusetts ako druhý syn bohatej a vplyvnej rodiny Kennedyovcov. Jeho otec Joseph P. Kennedy bol bankár, investor a diplomat, ktorý sa stal prvým írsko-americkým veľvyslancom v Británii. Jeho matka Rose Fitzgerald bola dcérou bostonského starostu a filantropky. JFK mal osem súrodencov, z ktorých niektorí sa tiež zapojili do politiky.
JFK bol ako dieťa často chorý a trpel rôznymi zdravotnými problémami. Napriek tomu bol inteligentný, zvedavý a športový. Navštevoval rôzne súkromné školy a zúčastňoval sa futbalu, plávania a plachtenia.
V roku 1940 absolvoval Harvardovu univerzitu s diplomom z medzinárodných vzťahov. Jeho diplomová práca bola neskôr publikovaná ako kniha s názvom Why England Slept, v ktorej analyzoval príčiny a dôsledky neúspechu Británie v predchádzaní druhej svetovej vojny.
Po ukončení štúdia sa JFK prihlásil do námornej rezervy a po vypuknutí druhej svetovej vojny bol poslaný do Pacifiku, kde velil sérii torpédových člnov. Jeho najslávnejším činom bola záchrana svojich spolubojovníkov po tom, čo ich čln PT-109 bol zničený japonskou loďou. JFK utrpel vážne zranenia, za ktoré dostal medialu námorníctva a Fialové srdce. Po vojne sa krátko venoval žurnalistike, než sa rozhodol nasledovať otcove stopy a vstúpiť do politiky.
V roku 1946 bol JFK zvolený za člena Snemovne reprezentantov za demokratickú stranu. V roku 1952 sa mu podarilo poraziť republikánskeho senátora Henryho Cabota Lodgea Jr. a získať miesto v Senáte.
V roku 1953 sa oženil s Jacqueline Bouvierovou, s ktorou mal štyri deti, z ktorých dve zomreli pri narodení alebo krátko po ňom. V roku 1955 vyhral Pulitzerovu cenu za svoju knihu Profiles in Courage, v ktorej opisoval životy osemnástich amerických senátorov, ktorí prejavili odvahu a integritu pri riešení národných problémov.
V roku 1960 sa JFK uchádzal o prezidentskú nomináciu demokratickej strany. Po víťazstve v primárkach a na konvente si vybral ako svojho kandidáta na viceprezidenta Lyndona B. Johnsona, ktorý mu pomohol získať podporu južných štátov. V prezidentskej kampani čelil republikánovi Richardovi Nixonovi, ktorý bol vtedajším viceprezidentom.
JFK využil svoj mladistvý šarm, rečnícke schopnosti a televízne debaty, aby presvedčil amerických voličov, že je lepším vodcom pre novú éru. V novembri 1960 vyhral voľby s najtesnejším rozdielom v histórii, len o 112 827 hlasov.
JFK sa stal prezidentom 20. januára 1961 vo veku 43 rokov, čím sa stal najmladším zvoleným prezidentom a prvým katolíkom na tomto poste. Vo svojej inauguračnej reči vyzval Američanov, aby sa zapojili do služby svojej krajine a svetu, a povedal slávnu vetu: “Nepýtajte sa, čo môže vaša krajina urobiť pre vás, spýtajte sa, čo môžete urobiť vy pre svoju krajinu.”
JFK sa ujal úradu v čase studenej vojny, keď sa zvyšovalo napätie medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Musel čeliť niekoľkým zahraničnopolitickým krízam, najmä na Kube a v Berlíne. V roku 1961 podporil inváziu protikastrovských exulantov do Zátoky svíň, ktorá sa však skončila fiaskom.
V roku 1962 odhalil, že Sovietsky zväz umiestnil jadrové zbrane na Kube, čo vyvolalo kubánsku raketovú krízu, najnebezpečnejší moment studenej vojny. JFK sa dohodol so sovietskym vodcom Nikitom Chruščovom na odstránení zbraní z Kuby výmenou za sľub, že Spojené štáty nebudú napádať Kubu a stiahnu svoje rakety z Turecka. V roku 1963 podpísal Zmluvu o zákaze skúšok jadrových zbraní, ktorá zakázala atmosférické, podzemné a podvodné testy.
JFK sa tiež zaoberal vnútornými problémami, najmä otázkou občianskych práv pre Afroameričanov. V roku 1961 vyslal federálnych maršálov, aby chránili prvých čiernych študentov, ktorí sa zapisovali na univerzitu v Mississippi.
V roku 1962 vyslal armádu, aby potlačila rasové nepokoje v Alabame. V roku 1963 vyslovil svoju podporu zákonu o občianskych právach, ktorý mal zaručiť rovnosť pred zákonom pre všetkých Američanov bez ohľadu na rasu, farbu pleti, náboženstvo alebo pôvod. Tento zákon bol však zablokovaný v Kongrese a bol schválený až po jeho smrti.
JFK sa snažil aj o rozvoj a pokrok Spojených štátov a sveta. V roku 1961 založil Mierový zbor, ktorý vysielal dobrovoľníkov do rozvojových krajín, aby pomáhali pri vzdelávaní, zdravotníctve a hospodárstve.
V roku 1961 vyhlásil, že Spojené štáty sa zaviažu k dosiahnutiu pristátia človeka na Mesiaci do konca desaťročia, čím začal vesmírny pretek s Sovietskym zväzom. V roku 1963 podpísal Zmluvu o čiastočnom zákaze jadrových skúšok, ktorá zakázala atmosférické a podvodné testy. V rovnakom roku navštívil Západné Nemecko, kde vyslovil svoju solidaritu s obyvateľmi Berlína, ktorí boli rozdelení Berlínskou stenou, a povedal slávnu vetu: “Ich bin ein Berliner” (Som Berlínčan).
JFK bol populárnym a charismatickým prezidentom, ktorý si získal obdiv a sympatie mnohých ľudí. Jeho manželka Jacqueline, známa aj ako Jackie, bola považovaná za ikonu módy a elegance. Spolu tvorili jeden z najslávnejších prezidentských párov v histórii.
JFK bol tiež otcom dvoch detí, Caroline a Johna Jr., ktorí boli často fotografovaní v Bielom dome.
JFK však mal aj svoje temné stránky. Bol známy svojimi mimomanželskými aférami, ktoré sa snažil utajiť pred verejnosťou a predovšetkým pred svojou manželkou. Jednou z jeho najznámejších mileniek bola herečka a speváčka Marilyn Monroe, ktorá mu vraj zatelefonovala v noci svojej smrti v roku 1962.
Mal tiež kontakty s niektorými kontroverznými osobnosťami, ako bol napríklad mafiánsky boss Sam Giancana, ktorý mu pomohol získať hlasy v Chicagu. JFK bol tiež podozrivý z toho, že sa podieľal na pokuse o zvrhnutie alebo zabitie kubánskeho diktátora Fidela Castra, ktorý bol jeho politickým nepriateľom.
JFK bol zavraždený 22. novembra 1963 v Dallase v Texase, keď jazdil v otvorenej limuzíne spolu so svojou manželkou a texaským guvernérom Johnom Connallym. Bol zasiahnutý dvomi guľkami, ktoré mu spôsobili smrteľné zranenia hlavy a krku. Bol prevezený do nemocnice Parkland, kde bol o 30 minút neskôr vyhlásený za mŕtveho. Mal 46 rokov.
Jeho vražda šokovala a zarmútila celý národ i svet. Jeho pohreb bol sledovaný miliónmi ľudí, ktorí si chceli uctiť jeho pamiatku. Jeho telo bolo pochované na Národnom cintoríne v Arlingtone, kde ho sprevádzala večná horiaca pochodeň. Jeho vrah, Lee Harvey Oswald, bol zatknutý krátko po atentáte, ale bol tiež zastrelený dvoma dňami neskôr Jackom Rubyom, ktorý tvrdil, že chcel pomstiť JFK. Motívy a okolnosti oboch vražd zostávajú dodnes predmetom špekulácií a konšpiračných teórií.
JFK je považovaný za jedného z najlepších a najvplyvnejších prezidentov Spojených štátov. Jeho prezidentské obdobie je nazývané Camelot, podľa legendárneho kráľovstva kráľa Artuša, ktoré symbolizovalo ideály a nádeje americkej spoločnosti. JFK je obdivovaný za svoju víziu, odvahu, elokvenciu a líderské schopnosti. Jeho odkaz je inšpiráciou pre mnohých ľudí, ktorí sa snažia zmeniť svet k lepšiemu.
Zdroje:
www.britannica.com/biography/John-F-Kennedy
www.jfklibrary.org/learn/about-jfk/life-of-john-f-kennedy
www.esquire.com/uk/culture/a41336664/blonde-true-story-marilyn-monroe-jfk/
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies