Najrozsiahlejšie ucelené písomné svedectvo o "satanskom svete" koncentračného tábora prináša denník Edgara Kupfer-Koberwitza, ktorý ako väzeň tajne dokumentoval dianie v Dachau.
Jeho starostlivo uschovaný denník mal nakoniec neuveriteľných 1 800 stránok. V rámci výročia 75 rokov od konca 2. svetovej vojny jeho existenciu pripomína New York Times.
Zaujímavosťou je, že Edgar Kupfer-Koberwitz bol napriek utrpeniu dôsledný vegetarián. "Kým človek zabíja a trápi zvieratá, bude zabíjať a trápiť aj ľudí," napísal v knihe Zvieratá sú naši bratia, ktorá vyšla aj v slovenčine.
Edgar Kupfer-Koberwitz sa narodil 24. apríla 1906 do rodiny správcu Koberwitzovho statku v blízkosti Vroclav. Po strednej škole písal básne a články do novín a časopisov. V roku 1937 si našiel prácu v nemeckej turistickej spoločnosti a presťahoval sa do Talianska. Nebol komunista ani Žid ale mal sa previniť tým, že "mal pohŕdavé komentáre o miestnom režime". Kvôli tomu bol prevezený do väznice gestapa v rakúskom Innsbrucku a 11. novembra 1940 bol poslaný vlakom do koncentračného tábora v Dachau.
Neskôr bol prevezený do tábora Neuengamme, kde po štyroch mesiacoch náročnej driny a minimálneho prídelu jedla schudol na 45 kíl. Keď sa vrátil do Dachau, spoluväzni, ktorí sa s ním vídali ešte pred pár mesiacmi, ho nepoznali.
Edgar si začal viesť denník v novembri 1942. Krátko potom, čo mu bola pridelená práca v továrni na skrutky. "Bolo dobre známe, že som pre prácu zbytočný," napísal Edgar, ktorý ale bol dobrý spisovateľ, a to mu zachránilo život.
Edgar Kupfer-Koberwitz Passport, Zurich 1948 https://t.co/GE41LhhAml pic.twitter.com/vP1axPTEXz
— Passport History (@PassportHistory) August 29, 2020
"Potriasli hlavami, zmysluplne sa usmiali a nechali ma na pokoji, pretože každý z nich odo mňa skôr alebo neskôr potreboval báseň," napísal Edgar o dozorcoch.
Spisovateľ písal o všetkých možných detailoch a zhromaždil presné popisy uzavretého tábora, "svet sám o sebe, satanský svet".
Vďaka jeho denníku zostalo zachované svedectvo, že príslušníci SS v kempe mali radi táborový zbor a nútili vyčerpaných väzňov spievať. Opísal tiež napríklad praktiky doktorov v tábore alebo mučenie. Denník mal nakoniec neuveriteľných 1 800 strán a Edgar ho už nemohol ďalej schovávať. Ešte s jedným spoluväzňom vykopali dieru v betónovej podlahe továrne a denník zakopali.
Americké vojská oslobodili Dachau 25. apríla 1945. O týždeň neskôr za prítomnosti amerického dôstojníka pomohol Edgarovi vykopať svoj rukopis.
Okrem rozsahu je na denníku výnimočné tiež to, že vojnu vôbec prežil. Svedectiev, ktoré by boli skutočne napísané priamo v koncentračných táboroch a zachovali sa, je len veľmi málo. A Edgarov denník všetky prevyšuje svojou veľkosťou a schopnosťou autora opísať to, čo sa okolo neho dialo.
"Animali, amici miei" di Edgar Kupfer-Koberwitz(deportato a Dachau) : io rifiuto di mangiare animali perché non posso nutrirmi con la sofferenza e con la morte di altre creature. pic.twitter.com/kodrSdvqAY
— Filomena Follador (@SSalvaterra71) January 27, 2020
Vegetarián napriek odpornému režimu
Napriek drsnému väzneniu zostal Edgar vegetariánom. Po vojne (v roku 1947) publikoval knihu Zvieratá sú naši bratia, kde vyjadril svoje postoje k zabíjaniu zvierat.
Je písaná formou listov, jeho postoj k vegetariánstvu zhrňuje táto veta: "Počúvaj. Nejem zvieratá, pretože sa nechcem živiť utrpením a smrťou iných tvorov, pretože som sám trpel toľko, že práve vďaka vlastnému utrpeniu viem precítiť aj utrpenie cudzie," stojí v knižke.
"Me niego a comer animales, porque no puedo nutrirme del sufrimiento y la muerte de otras criaturas. Me niego a hacerlo porque yo mismo sufrí de una forma tan dolorosa, que puedo sentir el dolor de otros, recordando mis propios sufrimientos.
— Aleja Gon (@AlejaGon27) June 30, 2020
Edgar Kupfer Koberwitz. pic.twitter.com/k9xA40JLVD
Koberwitz tiež v úvode aj závere píše: "Kým človek zabíja a trápi zvieratá, bude zabíjať a trápiť aj ľudí. Do tej doby budú aj vojny, lebo zabíjať sa človek musí učiť a cvičiť v malom." Edgar zomrel v júli 1991 osamotený v domove dôchodcov v blízkosti Stuttgartu.
Archeológovia odhalili Hitlerov britský koncentračný tábor
V nedeľu uplynie 110 rokov od narodenia záchrancu československých detí
Umelkyňa vdýchla život fotografiám väzňov Osvienčimu: Približujú ich utrpenie
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies