Takto vyzerajú tie najneohrabanejšie slovné povzbudenia!

Nie je nič horšie ako síce s dobrým úmyslom, ale predsa celkom bez rozmyslu vychrliť prvé povzbudenie, ktoré nám  zíde na um.

Pokiaľ je človek, ktorému sa útechy dostáva, dostatočne precvičený v netradičnom zmysle pre humor, je šanca, že po uplynutí istej doby sa dokáže na ponúknutom neohrabanom slove naozaj dobrácky zasmiať, ale ak má povahu citlivejšiu, ľahko môže zlá spomienka prispieť k prerušeniu kontaktu.

Pre Boha je dôležité, aby si ľudstvo vzájomne poskytovalo oporu, a dostatočne dobre to vystihol apoštol Pavol, keď sformuloval verš:
„Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi."

Nasledujúcich zopár rád nie je zameraných na najlepšiu potechu, naopak, nech je výber sprievodcom a varovaním, ako sa nesprávať a čo rozhodne nehovoriť. Nikdy!

Kozliatko
Neviem, odkiaľ sa podobná myšlienka vzala, ale ak žena prekročí stredný vek a je stále slobodná, začne sa jej okolie nervózne obzerať, šuškať si a hľadať príčinu, čo by asi tak nemalo byť v poriadku.

Napätie sa prirodzene stupňuje, a tak si otázku, v čom spočíva chyba, kladie i žena a umára sa starosťou. Zdôverí sa priateľke, pretože očakáva, že ona, hoci je už vydatá a manžel jej nezabúda nosiť kvety, o čom svedčí nejeden príspevok na každej dostupnej sociálnej sieti, by snáď pochopila trápenie už čoskoro starej dievky.

Veď kedysi bola tiež dlho-predlho bez nápadníka, a preto si žena v duchu opakuje, že nezabudla, aké to je, a možno aj prinesie radu nad zlato.

„Neviem, čo budem robiť. Nechcem byť ako tie hrdinky z filmov, ktoré si nakoniec zadovážia mačky," povzdychne si nevydatá.

Jej priateľka sa širokánsky usmeje, pričom nešetrí sebavedomím a akousi pýchou, že práve jej sa ušlo cti poskytnúť nádej.
„Nuž," skonštatuje dôležito, „ja by som sa na tvojom mieste nebála. Pozri sa, nikto netvrdí, že musíš mať mačku. Môžeš byť originálna a trebárs si zadovážiť maličké kozliatko. Čo povieš?"

Vždy sa niekto nájde
Vo vzťahu akéhokoľvek druhu, ale obzvlášť v intímnom, je priam povznášajúce zobúdzať sa s vedomím, že hoc by sa aj obloha s hviezdami zrútila, vždy je niekto fyzicky nablízku, kto bude ochotný sťať aj desaťhlavého draka.

Žena hľadá spôsob, ako od muža vymámiť aspoň jediné pekné vyznanie, ktoré by ju priviedlo do stavu radosti, a tak farbisto opisuje, ako ťažko sa jej chodí do práce, ako neznesiteľne ju škrie priateľská nezhoda a ako sa bojí, čo život napíše v budúcnosti.

A vtom sa muž nadýchne a riekne: „Nemusíš sa ničoho báť. Keby sa čokoľvek stalo, vždy môžeš buď zavolať mame, alebo zazvoniť u susedky."

Samota
Osamelosť je vraj najrozšírenejšia epidémia, s ktorou sa stretlo každé srdce, či už v súčasnosti alebo v ďalekej a ešte vzdialenejšej minulosti.

Nikto ju neobľubuje, a ak raz na niekoho sadne, zagniavi ho a nechce pustiť. Ak sa jeden ponosuje a s vierou dúfa v čo najhrejivejšiu odpoveď, ktorá by tú potvoru aspoň trochu odohnala, je najhoršia možná reakcia taká, v ktorej sa vyťahuje neexistujúce pozitívum.

„Keď si sám, netráp sa. Iný by bol rád, ver mi. Pozri, keď si napríklad objednáš pizzu, s nikým sa nemusíš deliť a zješ ju sám. A ani do reči ti nikto neskáče!"

Ticho
Boh má veru o robotu postarané, keď sa k slovu prihlási nepopierateľné rečnícke nemehlo. S Jeho rozumnosťou, a vzhľadom na skutočnosť, že On je ako stvoriteľ najväčší odborník na ľudskú povahu a najviac sa vyzná v zákutiach duše, sa dá naučiť, ako nič písmenami nepokaziť.

A občas, keď si človek nie je istý, možno je najrozumnejšie byť radšej ticho a spriaznenosť vyjadriť viac počúvaním než hovorením.