Všetky príbehy v Biblii sú krásne. Niektoré vyznievajú drsne, v iných sa do popredia dostáva zázrak. Iné sú záhadné a potom sú tu také výnimočné. Áno, aj v nich je zázrak, áno, aj tie sú krásne, ale ešte poskytujú aj čosi navyše. Útechu.
Bola raz jedna rodina. Muž, žena a ich jediná, 12-ročná dcéra. Dievčinka, hoci taká mladá, ochorela vážne, až tak, že do domácnosti sa preplazil strach o jej život. Smrť si ako keby nárokovala miesto v rodine, a keďže rodičia, ktorí milujú svoje dievčatko, boli ochotní skúsiť čokoľvek, tak aj skúsili. Tak sa muž vybral za Ježišom, o ktorom sa niesli fámy, že činí zázraky. A vlastne to ani neboli fámy, lebo tie zázraky robieval na verejnosti, kde býval veliký, priam obrovský zástup ľudí a oni všetci to smeli vidieť na vlastné oči.
Ježiš teda bol na určitom mieste a muž sa za ním dostavil. Že vraj či by bol taký dobrý a vstúpil by k nim, lebo jediná dcérka leží na posteli a nevyzerá to dobre. Ježiš prikývol, veru áno, pôjde.
A vtom, keď už sa mužovo srdce roztrepotalo nádejou, prišla iná žena. Aj ona bola chorá, aj ona nutne potrebovala zázrak a mužovi sa jej aj uľútostilo, lenže práve teraz to nemusela robiť. Vari by nepočkala ešte o hodinu viac? Alebo snáď len o niekoľko minút?
Ona sa pretlačila k Božiemu synovi a dočkala sa svojho zázraku a Ježiš jej venoval pozornosť. Celý dav na ňu ohromene civel. Ach, ako keby sa na chorú dievčinu zabudlo. Táto chvíľa však predsa len nebola zbytočná. Lebo mužovi sa zodpovedala jedna otázka. Môže si Boh poradiť s jeho okolnosťou? Môže, lebo učinil zázrak pre trpiacu ženu.
Minúty sa vliekli. Prišiel ktosi z mužovho domu a on zbledol. Tušil, že to nebudú dobré správy. Že to bude pohroma. A aj bola, lebo mu prišli oznámiť, nech Ježiša neobťažuje. Jeho dcéra je už mŕtva, viac sa nedá robiť nič.
Mužovi sa podlomili kolená. Keby nebol odjakživa počúval tie reči, ako sa muži musia držať, ako by nemali úplne prejavovať city, lebo sú predsa silní chlapi, bol by spadol na zem a reval ako ranený lev. Ba nie, ako desať ranených levov. Pred očami sa mu mihali obrazy. Jeho dievčatko ako bábätko. Uplakané a také odkázané na neho a manželku. Potom keď začalo chodiť a oni sa tešili aj sa báli. Roky, dvanásť rokov uplynulo ako nič. A teraz je mŕtva. Ježiš sa však k nemu obrátil a do jeho žiaľu, zašepkal, aby sa nebál, nech len verí, lebo bude zachránená.
Znelo to nejednoznačne. Nevedel, ako si má vyložiť časť vety, že bude zachránená. Ale niečo v jeho pohľade, láska, akou sa na neho díval, záujem, ktorý mu prejavil. Chvíľa, ktorú si vybral, aby prehovoril. A ďalšia otázka bola zodpovedaná. Záleží Ježišovi aj na mne? Áno, záleží.
A napokon je tu veľké finále. Ježiš s ním ide do domu. Vchádza do izby, hovorí trúchliacim, nech netrúchlia. Berie dievčinu za ruku a kriesi ju z mŕtvych. Zázrak.
Príde Ježiš do mojej situácie? Áno, príde.
Nevieme, ako naše príbehy dopadnú. Či aj nám bude dožičený zázrak, ale vieme tieto tri veci. Ježiš môže, zaujíma sa a príde, určite, určite a ešte raz určite príde.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies