Komu by sa nepáčil pekne sformulovaný a navyše aj do aktuálnej situácie prehovárajúci citát?
Niektoré prečítané výroky vzbudia na tvári úsmev, iné donútia premýšľať a ďalšie sú odrazom toho, čo človek sám prežil, iba nenazbieral také vety, ktorými by to dostatočne výstižne opísal.
Predstava, že by nejaký, hoci aj ten najkrajší citát mal takú moc, aby niekomu zmenil život, sa zdá byť trochu absurdná. Ako by sa čosi také mohlo stať? Veď sú to len slová, nič viac a nič menej. A, áno, na to, aby sa niečí život konečne pohol a vydal sa na cestu za šťastím, pokojom a nádejou, prečítanie nestačí.
Návod na použitie
Prvý krok spočíva v pozastavení sa. Človek si niečo prečíta a usúdi, že myšlienka v ňom prebudila dosiaľ zabudnutú emóciu. Pokračuje sa tým, že sa citát naučí naspamäť, aby si ho srdce a rozum mohli privlastniť, kedykoľvek sa objaví pochybnosť alebo okolnosti pritlačia o niečo silnejšie ako inokedy. A napokon to treba vyznávať a priložiť k tomu vieru.
Potom sa začnú vrchy hýbať, more sa rozdelí a z ničoho povstane niečo dobré. Ale pozor, je iba jeden jediný zdroj takých hodnotných výrokov a tým bola, je a navždy ostane iba Biblia.
Pre tých, ktorí sa cítia byť opustení
„Hospodin je moje svetlo a spása, koho sa budem báť? Keď On je pevnosťou môjho života, koho sa budem strachovať?" „Ja, ja som vaším tešiteľom! Kto si ty, že sa bojíš človeka smrteľného, ľudského dieťaťa, ktoré býva ako tráva?" „Ja som až do vašej staroby ten istý, až do šedín vás budem nosiť. Ja som učinil, ja i dvíham, ja ponesiem i zachránim."
Je tu teda povzbudenie pre každého, malého aj veľkého, toho, ktorý má všetko aj pre toho, ktorý nemá nič, že Boh je ten, v ktorom jedinom je záchrana. On nikým neopovrhuje, nikoho neuprednostňuje, je naklonený pomáhať a nijaká ťažkosť nie je taká ťažká, aby ju On nedokázal udvihnúť a vrhnúť ju ďaleko-preďaleko tak, aby sa nikdy viac nevrátila.
„Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa. Keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli."
„Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňa a nezľutovať sa nad synom svojho lona? Keby aj na neho zabudla, ja na teba nezabudnem. Do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby mám stále pred sebou."
Je to naozaj tak, že Boh je v milovaní neprekonateľný. Nezáleží na tom, čo o človeku hovorí niekto iný, pretože aj keby bol proti nemu celý svet a keby sa celá zem zhodla na tom, že nie je na nič súci, Boh, jeho tvorca, na neho pamätá a je pripravený ponúknuť mu všetko, čo bude potrebovať, ba aj oveľa viac.
„Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo ty si so mnou."
Pre tých, ktorí nevedia, čo bude
Budúcnosť nikto nepozná a asi aj preto z nej má väčšina obavy. Niektorí zamestnávatelia kladú počas pohovoru otázku a nádejného zamestnanca sa pýtajú, kam asi jeho život povedie. Čo bude o desať rokov? Neznáma vyvoláva otázky, ale odpoveď je v nedohľadne. Boh má, našťastie, všetko vo svojich rukách. Nie, neprezradí to, čo sa udeje zajtra, pretože vie, že nie je až také dôležité dopredu odhaľovať tajomstvá. Jedno je ale isté a iba na tom záleží. Nech budúcnosť prinesie čokoľvek, Boh má dobrý plán. Aby sa naplnil, stačí do neho iba vkročiť.
„Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami," znie výrok Hospodinov, „úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu. Dať vám budúcnosť a nádej."
„Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život a to v hojnej miere."
Ježiš ako dobrý pastier prišiel prevziať kontrolu nad ovečkami a zamedziť škodám, ktoré napáchal zlodej. Na určitý čas sa vzdal slávy neba, aby doprial život v hojnosti. Neurobil to preto, aby dal len taký polovičatý život, ani kvôli tomu, aby daroval prežívanie či len tak nejaké bezcieľne prechádzanie po svete. Každý, kto tomu uverí, vyzná to a privlastní si to, môže mať život v hojnosti.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies