Tieto Dušičky budeme spomínať aj na Veroniku Bednárovú

Vonku bolo škaredo a sychravo, keď sa vtedy už externá redaktorka Redakcie duchovného života STV Bratislava vydala na svoje osudné posledné nakrúcanie. V internom televíznom stave už pre ňu  nebolo viac miesta-hoc jej v externom úväzku nechali pôvodné relácie- a na výrobu relácie o Rómoch, ktorých mala tak rada sa teda vybrala 8.12.2003 spolu s kameramanom Miroslavom Bartošom a vtedy už temer 80- ročným vodičom Milanom Vachom autom, ktoré vlastnil pán Vacho. Daewom Ticom. Televízia mala dať pôvodne na cestu v koprodukcii s Kirche in Not/vdaka o.Boberovi/ auto, no v poslednej chvíli si to, žiaľ,  akosi rozmysleli. Stretli sa teda pri Starom rozhlase a vyrazili na cestu. Namierené mali do Sniny, kde sestrička Stellamaris z Kongregácie sestier Božského vykupiteľa nacvičovala s deťmi, ktoré častokrát doma nemali ani to najzákladnejšie, čo treba, vrátane stravy, tepla, či pohladenia, prekrásne a emotívne divadlo. Stella Maris teda nebola iba ,,hviezda morská´´, no presmyčkou by sa dala pomenovať Hviezda Rómska. Na to, aby si mohli prenajať sálu miestneho Kultúrneho centra, sestrička vyberala z kontajnerov starý papier do zberu a učila tak i svojich zverencov. Prívlastok ,, Sestra kontajnerka´´ jej vôbec neprekážal, veď napokon pomáhať chudobným a núdznym bolo jej životné poslanie. Do Sniny však už Bednárová nedorazila. Truhla na kolieskach, ako auto, v ktorom sa viezli neskôr súdni znalci pomenovali, dostala medzi Švábovcami a Hôrkou hodiny, ošuchli sa totiž o oprotiidúce auto. Ďalšie do nich prudko narazilo a dlhoročnej tanečnici z Lúčnice, Veronike Bednárovej oprotiidúce auto odamputovalo obe nohy. Vrtuľník v Nemocnici Poprad práve nebol k dispozícii a tak po 3 hodinách Bednárová zomrela na polytraumu a hemoragický šok. 

V minulosti vytvorila a scenáristicky i režijne pripravovala legendárny televízny cyklus Ma-tel-ko , ktorý si získal srdcia mnohých detí a má čestné miesto v dejinách slovenskej televíznej tvorby.

Veronika Bednárová sa narodila 17. mája 1936 v Žiline. Hneď po skončení vysokoškolského štúdia etnografie nastúpila do vtedajšej Československej televízie v Bratislave ako redaktorka. Venovala sa tvorbe pre deti, v cykloch ako Za siedmimi horami, Za siedmimi dolinami, alebo Čo vŕšok prejdeš približovala osobitosti kraja, remeslá i zaujímavých ľudí. Pripravovala Úsmev ako dar pre deti z detských domovov, ktorý roky moderovala Izabela Pažitková, za čo získala aj ocenenie Obrazovka 88

Neskôr pripravovala spolu s Ivanou Havranovou cykly Stretnúť človeka a TKM a s Evou Ružičkovou aj Pioniersku lastovičku. V redakcii Duchovného života pripravovala cykly ako Dobrá zvesť, Naši vzácni, Klub seniorov, Pramienok, Prameň. Autorsky a redakčne pripravila stovky relácii, z ktorých mnohé sa vysielajú podnes.